Ako ďaleko môže siahať štátna pomoc?

Európsky parlament schválil 27. apríla 2006 iniciatívnu správu, ktorá tvrdí, že udeľovanie štátnej pomoci na oblasť inovácií by nemalo byť samozrejmosťou, ale naopak, malo by slúžiť ako posledná možnosť - nástroj na nápravu nerovnováhy, ktorú nie je možné riešiť prostredníctvom štandardných nástrojov politiky.

 

Pozadie

Systém štátnej pomoci EÚ má za cieľ zabrániť členským štátom, aby chránili alebo podporovali spoločnosti na úkor ich konkurentov v rámci EÚ. Základným cieľom je zaručiť transparentné fungovanie jednotného trhu a zvýšiť konkurencieschopnosť.

Otázky

Štátna pomoc na inovácie by podľa správy mala byť dočasná a poskytovaná na základe transparentných a racionálnych kritérií. Mala by tiež byť primeraná, prísne a účinne kontrolovaná a mala by byť predmetom pravidelného hodnotenia vplyvov zo strany členských štátov a Komisie. Schválený text zároveň žiada, aby sa pri poskytovaní štátnej pomoci zohľadňovala „vzdialenosť od trhu“, teda nekomerčná fáza inovačného procesu a zdôrazňuje, že narastajúci význam inovácie sa nemusí stať dôvodom na poskytnutie štátnej pomoci podnikom.

Text správy okrem iného vymenováva oblasti, v ktorých sa štátna pomoc na inovácie naopak má využívať. Ide o investovanie do:

  • vzdelávania a odbornej prípravy;
  • zabezpečenia náležitej infraštruktúry a toho, aby systém patentov napomáhal inováciám;
  • zabezpečenia spravodlivej súťaže;
  • zjednodušenia prístupu k rizikovému kapitálu;
  • podpory začínajúcich a malých podnikov;
  • odstránenia prekážok pri slobode pohybu pracovníkov a vedcov v EÚ;
  • prijatia spoločnej politiky legálneho prisťahovalectva, prostredníctvom ktorej by EÚ prilákala najlepších a najkvalifikovanejších kandidátov.

Správa okrem toho zdôrazňuje „naliehavú potrebu zamerať štátnu pomoc na podporné činnosti, ktoré motivujú malé a stredné podniky“ a tiež potrebu zlepšiť celkové podmienky podnikateľského prostredia.

Správa zastáva názor, že štátna pomoc na inovácie by mala dopĺňať príslušné politiky EÚ a mala by mať jasne merateľnú pridanú hodnotu pre bezprostredných užívateľov, ako aj sekundárny vplyv na širšie miestne, regionálne a národné hospodárstvo. Zdôrazňuje tiež potrebu poučiť sa a vyvodiť závery z predchádzajúcich úspešných, ako aj negatívnych prípadov, v ktorých nebola úspešne poskytnutá.

Prijatý text tiež víta myšlienku zavedenia „transparentných, realizovateľných, nediskriminujúcich ex-ante predpisov, ktoré by zabezpečili právnu istotu v tejto oblasti“ a odporúča, aby sa univerzity a ich výskumné centrá podieľali na regionálnych partnerstvách medzi verejným a súkromným sektorom ako sprostredkovatelia v oblasti inovácie.

Poslanci tiež v správe vyslovili presvedčenie, že regionálna a štátna pomoc pre inovácie by sa mala zameriavať na menej rozvinuté regióny, s cieľom propagovať hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Pozície

Slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED) označila za kostru celej európskej ekonomiky a za záruku inovácií malé a stredné podniky. „Sú flexibilné a podieľajú sa dvoma tretinami na celkovej zamestnanosti. Takmer každá veľká známa firma začala ako malý podnik. Príkladom môže byť Volkswagen, Microsoft či Google.“ To je podľa jej slov dôkazom toho, že podpora nápaditých podnikateľských myšlienok s dobrou firemnou stratégiou prináša osoh celej spoločnosti.

Ako pripomenula, už pri správe o účinkoch globalizácie na vnútornom trhu poukázala na potrebu vytvoriť zdravé prostredie pre malé a stredné podniky a zabezpečiť im prístup k finančným nástrojom, najmä prístup k rizikovému kapitálu v počiatočných štádiách ich vývoja. „Chcela by som poďakovať spravodajkyni In ‘t Veld, že vo svojej správe upriamila pozornosť aj na využívanie rizikového kapitálu ako externého dlhodobého zdroja financovania podnikov. Prístup k rizikovému kapitálu je dôležitý pre podporu inovácií“, uviedla, a dodala, že na tento účel by mala byť použitá štátna pomoc, ktorá ako doplnkový nástroj „musí byť dočasná, transparentná a účelná“. Takýmto spôsobom možno podľa Pleštinskej zlepšiť konkurencieschopnosť národných hospodárstiev a európskeho jednotného trhu ako celku.

Prerokovávaná správa je podľa jej slov dôležitým signálom pre podnikateľskú obec, že Európsky parlament má záujem vytvoriť stimulujúce podnikateľské prostredie pre začínajúce malé a stredné podniky s unikátnou myšlienkou a nedostatkom finančných zdrojov na realizáciu ich zámerov, a týmto im zabezpečiť sľubnú perspektívu.

REKLAMA

REKLAMA