Ázia dobieha Úniu a USA v inováciách

„Centrum inovácií sa začína posúvať zo západu na východ”, čo kladie výzvu pre snahu EÚ stať sa „najviac konkurencieschopnou znalostnou ekonomikou na svete“ , uvádza sa v novej výskumnej správe.

inovácie
zdroj: www.creativecommons.org

Krátka správa:

Britský think-tank Demos publikoval 17. januára štúdiu, podľa ktorej „dominancia USA a EÚ v oblasti vedeckých inovácií už nemôže byť považovaná za samozrejmosť.“ Píše sa v nej, že rýchly vzostup Číny, Indie a Južnej Kórey prekreslí imaginárnu mapu inovácií, atakujúc európske pozície v znalostnej ekonomike.

Podľa štúdie, stále viac pracovných miest založených na vedomostiach pôjde mimo Únie, výskum a vývoj bude viac medzinárodný a podiel EÚ na príjmoch z intelektuálneho vlastníctva bude klesať.

Európa musí konať rýchlo, uvádza správa. Varuje však pred nevhodnou reakciou na túto hrozbu a „návratom k techno-nacionalizmu.“

V skutočnosti by rast v ázijskej inovácii mohol priniesť nové príležitosti. „Európski inovátori nájdu nových spotrebiteľov a tiež obchodných partnerov. Viac výskumníkov s lepším vybavením si bude vedieť skôr poradiť s globálnymi výzvami, ako sú zmeny podnebia či civilizačné choroby“ , vysvetľuje štúdia.

Ďalej hovorí, že konkurencia v oblasti inovácií sa neustále zvyšuje a Európa z toho môže prosperovať:

  • Zvýšením úrovne financií pre vedu a výskum a produktívnejším a kreatívnejším využívaním zdrojov. V roku 2005 sa výdavky Južnej Kórey blížili cieľom EÚ – 3% HDP, z čoho približne 75% bolo zo súkromného priemyslu. Hoci výdavky Číny sú iba na úrovni 1,3%, každoročne zaznamenávajú 20% rast už od 1999. Na druhej strane, investície Únie do výskumu sú na úrovni 1,85% HDP, s iba polovicou zdrojov zo súkromných zdrojov. Ročný rast sa od roku 1998 pohybuje okolo 4%;
  • Podporovaním globálnych prístupov s dôrazom na spoluprácu, aby sa vytvorili väčšie jednotné hospodárske priestory
  • Posilňovaním väzieb medzi univerzitami, obchodnou a finančnou sférou
  • Pútaním talentov prostredníctvom štipendií, obojstranných výmenných programov, aby sa zvýšila vedomostná úroveň o ázijskej kultúre a vede medzi európskymi vedcami a študentmi;
  • Stavaním vedomostných mostov, ktoré by sledovali výsledky výskumov a informovali o nich po celom svete

REKLAMA

REKLAMA