Bioekonomika potrebuje produktívnych farmárov

Zabezpečenie si prístupu k dostatočnému množstvu obnoviteľných rastlinných zdrojov je kľúčové pre rozvoj bioekonomiky v EÚ. To, nakoľko sa to európskym štátom podarí, bude meradlom toho, ako vážne to Únia myslí s rozvojom v tejto oblasti, uviedla v rozhovore pre EurActiv generálna tajomníčka EuropaBio Nathalie Moll.

Podľa Nathalie Moll závisí úspech rozmachu ekonomiky založenej na biologických surovinách od efektívnosti poľnohospodárskeho odvetvia. „Je zrejmé, že nemôžete mať bioekonomiku bez surovín. Potrebujete poľnohospodársku alebo zvyškovú základňu na to, aby ste mohli produkovať biologické výrobky," povedala Moll a dodala: „Potrebujeme produktívnu poľnohospodársku politiku, aby sme nemuseli dovážať produkty zo zvyšku sveta."
Priemyselné biotechnológie si medzi chemickými spoločnosťami získavajú čoraz väčší ohlas- firmy sa vo zvýšenej miere snažia dostať sa na rýchlo rastúci trh so zelenými výrobkami. Tých je mnoho, od biopalív a bioplastov vyrábaných z farmárskych zvyškov, až po produkciu liečív a konzervačných látok využívaných v potravinárskom priemysle.
Moll sa však obáva, že nová Spoločná poľnohospodárska politika tieto vyvstávajúce trendy a obavy z nedostatku surovín veľmi nezohľadní. „Spoločná poľnohospodárska politika je o produktivite, nielen v oblasti dodávky potravín, ale aj bioekonomiky," podčiarkla. Podľa nej má Európa veľa silných stránok v tejto sfére, ale produkcia je v porovnaní s ostatnými krajinami, ako napríklad Spojenými štátmi, stále nekonkurencieschopná.
"EÚ je v skutočne dobrej pozícii, lebo sme veľmi rôznorodí v našich rastlinných zdrojov a vieme vyrábať viac ako len biopalivá z kukurice, a môžeme vytvárať mnoho odlišných druhov biologických materiálov v porovnaní so Spojenými štátmi. Je tu však priepasť v oblasti inovácií," uviedla Moll.
Chystaná stratégia v oblasti bioekonomiky z dielne eurokomisárky pre výskum a inovácie Máire Geoghegan- Quinn by sa tak podľa nej mala zameriavať na stratégie ako zlepšiť produktivitu a logistiku v Európe, vrátane zefektívnenia dovozných ciel, ktoré by európskemu bio- priemyslu pomohli súťažiť s lacnejšími dovážanými výrobkami.
Pripravovaný dokument by mal zároveň podporovať „cielený výskum, tréning a inovačné programy s jasnými cieľmi," povedala Moll a dodala: „Potrebné sú výskumné projekty, ktoré celú vec integrujú: ukážkové aktivity, financovanie priekopníckych zariadení na výrobu bioproduktov, tento druh vecí, ktoré by mohlo vykonávať verejno- súkromné partnerstvo.

Komercionalizácia výskumu
Európsky biopriemysel sa snaží si zabezpečiť dostatočnú podporu a tak zmenšiť čoraz širšiu priepasť medzi Spojenými štátmi a EÚ v oblasti komercionalizácie výsledkov výskumu a vývoja. „Je to o tom nájsť spôsob ako zaistiť prístup k pilotným závodom zameraným na výskum a vyťažiť z tej vynikajúcej vedeckej základne, ktorú tu máme, a vyrábať mnohé výrobky tak, aby boli konkurencieschopné," povedala Moll.
Riaditeľka biotechnológií v generálnom riaditeľstve Komisie pre výskum Maive Rute potvrdila, že Komisa sa už na biopalivá, potraviny a biomateriály nepozerá ako na osobitné položky a vníma ich ako súčasti rovnakej skladačky. "Jeden trend je veľmi jasný: že teraz lepšie rozumieme potrebe mať koherentnejší pohľad na rozdielne súčasti bioekonomiky," povedala Rute a dodala: „Nemôžeme vyriešiť jedno bez toho, aby sme sa pozerali na druhé."
Člen správnej rady holandskej chemickej spoločnosti DSM Stephan Tanda súhlasí. V tomto duchu vyzval k vytvoreniu koherentnejšej stratégie zahŕňajúcej "veľmi ambiciózne ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov až po preferenčné zdrojové politiky, kedy vlády, ktoré sú často polovicou našej ekonomiky, kupujú výrobky založené na biologickom obsahu."
Podľa neho je "najväčšou výzvou v krátkodobom horizonte postaviť a optimalizovať rozsiahle biorafinérie a v dlhodobom horizonte zabezpečiť, že všetci farmári naprieč Európou vytvárajú biomasu".
Nathalie Moll tiež podčiarkla potrebu stimulovať dopyt trhu pre bioprodukty a vyzvala k zavedeniu podporných vládnych opatrení podobným tým, ktoré majú Spojené štáty- vrátane povinnosti národných vlád sústreďovať zdroje biomateriálov. Hoci Európska únia už má stratégiu pre bioprodukty zahrnutú v Iniciatíve vedúcich trhov pre Európu (LMI), tú je ešte potrebné aj implementovať v praxi, uviedla Moll a dodala, že podľa jej názoru by mali bioprodukty vyťažiť aj zo znižovania CO2. Ako totiž tieto rastliny rastú, absorbujú kysličník uhličitý a tým prispievajú k boju s klimatickými zmenami, vysvetľuje Moll.

Celý rozhovor s Nathalie Moll v anglickom jazyku si môžete prečítať tu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA