Bratislavská agenda má byť návodom na priemyselnú revolúciu

Plán na oživenie európskeho priemyslu si v piatok na konferencii REinEU 2016 symbolicky odovzdali slovenské a maltské predsedníctvo v Rade EÚ.

Medzinárodná konferencia Reindustrializácia Európskej únie 2016 (REinEU2016) vyvrcholila v piatok výzvou na revolúciu v európskom hospodárstve. Nečinnosť by totiž znamenala zaostávanie starého kontinentu.

Počet zamestnaných v Európe rastie, čo sa však nedá povedať o produktivite práce. Chýbajú investície do pokrokových technológií a tie firmy, čo investujú, sa ostatným až priveľmi vzďaľujú. Výhody inovácie tak nie sú rovnomerne dostupné pre všetkých, uviedla eurokomisárka pre vnútorný trh Elźbieta Bieńkowska.

„K novej industriálnej revolúcii na nedá pristupovať použitím starých programov. Nové časy si žiadajú nové odpovede aj nové prístupy,“ vyhlásila Bieńkowska.

Nová odpoveď

V budúcnosti sa budú rozvíjať odvetvia, akými sú umelá inteligencia, internet vecí, big data, cloud computing, robotika, autonómne vozidlá, 3D tlač, nano a biotechnológie, veda o materiáloch alebo kvantové výpočty. Ak Európa stratí kontakt s ostatnými regiónmi, hrozí jej zhoršenie životných štandardov, strata pracovných miest a sociálna nestabilita.

Jednou z  odpovedí môže byť tzv. Bratislavská agenda, ktorú počas troch dní spísali účastníci konferencie REinEU 2016.

Dokument navrhuje, aby sa Európa sústredila na tie oblasti, v ktorých tradične vyniká. Pripomína, že v budúcnosti bude o úspechu viac rozhodovať talent než kapitál. Na pokroku by sa mal podieľať každý, lebo aj to je nástrojom európskej súdržnosti.

Ako je možné, že sa sedem z desiatich najinovatívnejších krajín nachádza v Európe, no podobne významné centrum, akým je Silicon Valley, sa im nepodarilo vytvoriť? Môže za to údajne chýbajúci ekosystém. Malé a stredné podniky nezvyknú rásť cez hranice, chýbajú im financie na výskum a vývoj a mohli by zlepšiť aj schopnosť uviesť svoje novinky na trh. Inovácie by pritom mali mať na zreteli ochranu zdravia a životného prostredia, odporúča záverečná deklarácia.

Zverejnený text obsahuje podrobnú cestovnú mapu na roky 2016-2020, ktorá rozdeľuje úlohy súkromnému sektoru, členským štátom EÚ a Európskej komisii. František Doktor, jeden z tvorcov Bratislavskej agendy, hovorí: „Našou ambíciou bolo naštartovať debatu, nie ju skompletizovať.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA