Ciele Lisabonskej stratégie splnia až naše deti

Lisabonskú stratégiu nie je možné naplniť v krátkodobom horizonte. Problémom je konzervatívnosť univerzít, ich neochota spolupracovať so súkromnými firmami a nedostatočné úsilie členských krajín zmeniť takýto stav.

“Lisabonskú stratégiu nenaplní súčasná generácia ale ďalšia”, konštatuje profesor Alan Barrel z University of Cambridge. Spolu s inými sa zúčastnil prvého Európskeho univerzitného a obchodného fóra.

Akademický svet potrebuje čas, aby zmenil svoje myslenie. Myšlienka plnej spolupráce medzi univerzitami a obchodnou sférou je podľa Barrela behom na dlhú trať. Je potrebné, aby svoj prístup prehodnotili predovšetkým učitelia, ktorí môžu “zvrchu” vplývať na svojich študentov.

Vysokoškolským absolventom chýba podnikateľský duch a mnoho razy majú problém nájsť si zamestnanie podľa svojich predstáv. Súčasne im počas štúdií chýba vôľa k vycestovaniu na študijný pobyt do zahraničia. Európania nie sú veľmi naklonení ani celoživotnému vzdelávaniu a kurzom zameraným na zvýšenie kvalifikácie. Diskutujúci sa vyjadrili za reformu správy univerzít a rozhodovacích mechanizmov v rámci ich orgánov tak, aby boli tieto nedostatky prekonané.

Európske univerzity sú značne konzervatívne a len pomaly sa prispôsobujú novým spoločenským požiadavkám. V niektorých krajinách už boli predstavené modernizačné programy, no zatiaľ nepriniesli žiadne zásadné výsledky. Zástupcovia týchto krajín poukazujú, že zásadné zmeny v myslení a prístupe k vyššiemu vzdelávaniu sa neudejú zo dňa na deň, ale bude to dlhodobý proces. Podstatou premeny univerzít je aj komerčné zužitkovanie ich akademického potenciálu.

Európske univerzitné a obchodné fórum sa uskutočnilo 28.-.29. februára 2008. Je odpoveďou na iniciatívu Komisie modernizovať európske univerzity a systém vyššieho vzdelávania. Okrem zástupcov akademickej a obchodnej sféry sa ho zúčastnili aj európski a národní politici.

Pozície

Komisár pre vzdelávanie Ján Figeľ je presvedčený, že fórum sa stane “permanentným a otvoreným pre štruktúrovaný dialóg medzi dvoma časťami spoločnosti”. Podčiarkol, že spolupráca medzi akademikmi a podnikateľmi “nie je možnosťou, ale nutnosťou. [..] Univerzity potrebujú vedieť, ako sa vyvíja firemný svet a aké profesie potrebuje”.

Podľa komisára je problémom aj vzájomná nedôvera. Univerzity sa často omylne domnievajú, že firmy ich môžu pripraviť o tradične vnímanú autonómiu. Univerzity sa príliš dlho bránili “pošpiniť si ruky podnikaním”. Takýto postoj podľa neho nepatrí do 21. storočia.

“Najlepšie univerzity sú produktom trhovej konkurencie”, myslí si slovinský minister hospodárstva Žiga Turk. Tvrdí tiež, že európske univerzity sú príliš egalitárske a vlády členských krajín sa nepričiňujú o to, aby to zmenili.

REKLAMA

REKLAMA