EK: Slovensko potrebuje reformu vzdelávania a vedy

Navýšené výdavky do vedy, výskumu a vzdelávania nestačia, Slovensko musí pridať v reforme školstva a informačnej spoločnosti.

Pozadie:

Európska komisia pravidelne vyhodnocuje, ako členské štáty plnia ciele Lisabonskej stratégie. Pri svojom vzniku v roku 2000 mala ambíciu urobiť z EÚ do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku svetu. V roku 2005 ju zrevidovali a jej hlavný cieľ obmedzili na podporu rastu a zamestnanosti v EÚ.

Členské štáty plnia Lisabonskú stratégiu prostredníctvom národných reformných plánov. EK zverejnila ich hodnotenie podľa jednotlivých krajín za uplynulý rok. Slovensko získalo viac mínusov ako plusov.

Otázky:

Slovensko dosahuje slušné výsledky v makroekonomickej oblasti. EK však poukazuje na stále slabý výkon znalostnej ekonomiky:

  • Podvyživená veda, výskum a inovácie
    EK odporúča prehodnotiť výdavky do vedy a výskumu. Zdôrazňuje, že táto oblasť je stále hlboko pod priemerom EÚ. Financovanie Slovenskej akadémie vied a univerzít v rokoch 2007 a 2008 vyjadrené percentom HDP kleslo. Komisia preto konštatuje, že "v tejto oblasti došlo k minimálnej politickej odozve," keďže na problém Slovensko upozorňuje už dlhodobo.
Výdavky na vedu a výskum % HDP v roku 2006
priemer EÚ27 1,84
Rakúsko 2,45
Česko 1,54
Maďarsko 1,00
Poľsko 0,56
Slovensko
0,49

EK si všíma, že v roku 2007 vláda prijala niekoľko strategických dokumentov pre vedu, výskum a inovácie na roky 2007-2013. Avšak “neriešia problém reformy štátneho systému podpory výskumu.” Slovensku chýba ucelená vedecká a inovačná stratégia doplnená potrebnými ľudskými zdrojmi a financiami.

Slovensko má stratégiu štátnej politiky v oblasti vedy až do roku 2015, ale je “prakticky nerealizovateľná,” tvrdí mimovládna organizácia SOVVA, ktorá pôsobí v oblasti výskumu a vývoja. Stratégia sa nedokázala zamerať na jednu – dve nosné oblasti a dostupné financie sa tak trieštia medzi príliš veľa priorít.

Veľmi potrebné je tiež zvýšiť previazanosť podnikateľského prostredia na vedeckú činnosť. EK to označila za jednu z priorít. Dve tretiny investícií do vedy a výskumu by mali pochádzať zo súkromných zdrojov. “Priemyselné podniky na Slovensku však vo väčšej miere neinvestujú do akademických projektov a súkromný výskum takmer neexistuje,” tvrdí SOVVA. Dodáva, že štát by mal motivovať súkromný výskum. Návratnosť týchto investícií je totiž dlhodobá a neistá: “Nikdy neviete, čo a kedy bude výsledkom výskumu a tu by mal nastúpiť štát, ktorý by vhodnými nástrojmi a cielenou finančnou podporou motivoval firmy.” 

Ministerstvo školstva argumentuje navýšením prostriedkov pre vedu v štátnom rozpočte na rok 2008 o 400 miliónov korún. Podľa správy EK je to stále málo. Ďalšie zdroje zabezpečia európske fondy, tvrdí MŠ SR. Podľa organizácie SOVVA by to mali byť len doplnkové financie.

  • Nereformované vzdelávanie
    Vzhľadom na vysoký ekonomický rast by Slovensko malo vynakladať o veľa viac prostriedkov do vzdelávania, tvrdí EK. Upozorňuje najmä na potrebu dokončiť reformu základného a stredného školstva. Všíma si, že vysokoškolský systém už prešiel zmenami, ale upozorňuje, že celý systém musí byť viac prepojený s potrebami podnikateľskej praxe. MŠ SR už pracuje na paragrafovom znení dvoch nových zákonov (zákon o výchove a vzdelávaní a zákon o pedagogických zamestnancoch) a pripravuje tiež dve novely existujúcich noriem.
    Osobitný problém predstavuje stále veľké zaostávanie v systéme celoživotného vzdelávania. To by pomohlo riešiť aj stále vysokú nezamestnanosť na Slovensku.
  • Informačná spoločnosť
    "Slovensko neurobilo významnejší pokrok v dobiehaní svojho zaostávania v oblasti ICT politík – najmä širokopásmovej infraštruktúry. Napriek určitým úspechom v oblasti e-governmentu a digitálnej gramotnosti, Slovensko stále "zaostáva v oblasti informačnej spoločnosti."
  • Vysoká nezamestnanosť
    Slovensko dokázalo zvýšiť mieru zamestnanosti na takmer 60%, ale stále je pod hranicou priemeru EÚ. EK upozorňuje najmä na "extrémne vysokú" dlhodobú nezamestnanosť (10,2% v porovnaní s priemerom EÚ 3,7%), kde veľkú skupinu tvoria Rómovia. Slovensko by malo byť v tomto smere aktívnejšie.
    Vo všeobecnosti však komisia konštatuje, že "Slovensko čiastočne uspelo v napĺňaní svojich záväzkov v oblasti zamestnanosti," ale treba urobiť viac. Správa tiež poukazuje na reformu zákonníka práce, ktorý "zvýšil ochranu zamestnancov a zlepšil sociálny dialóg s odbormi."

Správa EK je zväčša kritická, ale obsahuje aj pozitívne hodnotenie:

  • "Veľmi úspešné" prenášanie EÚ legislatívy o vnútornom trhu do slovenského právneho poriadku
  • Zníženie deficitu verejných financií pod 3% HDP
  • Prijatie strategických dokumentov o energetike
  • Čiastočné vytvorenie centier pre začínajúcich živnostníkov
  • Revízia zákonníka práce
  • Prijatie stratégie dlhodobého vzdelávania

 Pozície:

Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie v SR : “Podľa Európskej komisie by sa Slovensko malo prioritne zamerať na zvýšenie výdavkov financovania vzdelávania, výskumu a vývoja, zlepšenie regulačného prostredia, zníženie dlhodobej nezamestnanosti a dovŕšenie reformy školstva a celoživotného vzdelávania v súlade s potrebami trhu práce.”

Stanislav Sipko, predseda mimovládnej organizácie SOVVA: ” Na Slovensku je zatiaľ stále veľa iných tém, ktoré obyvateľstvo zaujímajú podstatne viac, ako je veda a inovácie. Preto tí, ktorí rozhodujú o smerovaní verejných financií, nie sú „tlačení“ aj verejnou mienkou do zvýšenej miery financovania týchto oblastí.” Osobne nepozná perspektívnejšiu oblasť pre investície ako vedu, výskum a vzdelávanie.

Viera Trpišová, hovorkyňa Ministerstva školstva SR:”Výdavky na vedu a výskum na rok 2008 boli navýšené približne o 400 mil. Sk.  Ďalšími zdrojmi finančných prostriedkov sú Operačný program Výskum a vývoj, na ktorý je do roku 2013 viazaných viac ako 1,4 miliardy Eur, prostriedky zo 7 rámcového programu pre výskum, technický rozvoj a demonštrácie. V tomto programe je do roku 2013 viazaných takmer 54 miliónov eur.”

REKLAMA

REKLAMA