EP súhlasí, 23 krajín môže pokračovať vo vytváraní spoločného patentu EÚ

Európsky parlament zajtra odsúhlasí, aby 23 členských štátov Únie v mene takzvanej „zúženej spolupráce“ pracovalo na vytvorení spoločného systému patentovania EÚ. Ten je často vnímaný ako jedna z hlavných prekážok konkurencieschopnosti Európy voči USA, či ázijským krajinám.

Očakáva sa, že Výbor EP pre právne záležitosti zajtra (27. januára) schváli proces zúženej spolupráce, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva a doposiaľ bol v praxi použitý len raz. Tento mechanizmus umožňuje, aby sa v prípade nesúhlasu všetkých členských štátov EÚ niektoré z nich dohodli na zúženej spolupráci a medzi sebou v danej oblasti zaviedli jednotné pravidlá. Ostatné krajiny sa pritom môžu kedykoľvek pridať. Súhlasiť však musí minimálne deväť členských štátov.

V návrhu schválenia, ktorý pripravil predseda výboru, nemecký europoslanec za ľudovcov Klaus- Heiner Lehne sa uvádza, že „zúžená spolupráca neohrozí vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu, či teritoriálnu súdržnosť a nebude brániť konkurencii“. Dodatok talianskych europoslancov Raffaeleho Baldassareho a Luigiho Berlinguera navrhuje túto vetu z textu vyhodiť. Obaja sú z krajiny, ktorá zúženú spoluprácu nepodporila.

Výbor bude o záležitosti hlasovať aj napriek tomu, že ešte nedostal vyjadrenie od právnej služby Parlamentu. Tá musí rozhodnúť o tom, či je navrhovaný proces v súlade so zmluvami. Rozhodnutie sa očakáva na začiatku februára, no Lehne sa napriek tomu rozhodol pokračovať v hlasovaní a nečakať na vyjadrenie. „Právne služby Komisie a Rady už zamietli možné nezrovnalosti so zmluvami,“ uviedol europoslanec a dodal, že „v každom prípade, hlasovanie v pléne sa uskutoční až po právnom rozhodnutí.“ Plenárne zasadnutie Parlamentu sa skutočne koná až v polovici februára- teda približne dva mesiace po tom, čo štáty začali vo veci zúženej spolupráce konať.

Vzhľadom na to, koľko bežne trvá proces schvaľovania zmien v legislatíve, ide o efektívny výsledok. Zúžená spolupráca bola pritom doposiaľ použitá len raz, a to vo veci cezhraničných rozvodov. V tom prípade trvalo niekoľko mesiacov, kým sa podarilo dosiahnuť schválenie Parlamentu aj Komisie. Rýchlosť schvaľovania je v súlade s tým, že spoločný systém patentovania v EÚ je vnúmaný ako jeden z dôležitých krokov na ceste Únie k zvýšenej konkurencieschopnosti. Navyše, celý proces už aj vďaka rôznym právnym a jazykovým sporom trvá niekoľko rokov.

Podľa niektorých pozorovateľov však Únia pristupuje k návrhu, ktorý údajne zvýhodňuje nemecké a francúzske podniky- keďže okrem angličtiny majú byť oficiálnymi jazykmi pri žiadaní o patent aj nemčina a francúzština- príliš zbrklo. Navyše, tento návrh dostal prednosť pre návrhom, kde mal byť oficiálnym jazykom len angličtina, hoci ten by bol lacnejší.

Pretrvávajúce otázky

Neočakávaná kritika súčasnej situácie prišla aj zo strany Foundation for a Free Information Infrastructure (FFII), organizácie obhajujúcej otvorené štandardy v oblasti informačných technológií, ktorá zastupuje viac ako 3500 spoločností v 20- tich európskych krajinách. „Európa nie je len o potrebách nemeckého priemyslu,“ uvádza sa v otvorenom liste zaslanom europoslancov. Ten dodáva: „Zúžená spolupráca je najsmutnejším spôsobom výberu z možností európskej integrácie. Malo by sa naprv skúsiť všetko, aby sme sa vyhli tomu, že budeme mať Európsku úniu, v ktorej budú členské štáty na rozdielnej rýchlostnej úrovni a aby sme dosiahli skutočne európske riešenie.“

„Zatiaľ čo konsenzus ohľadne komunitárneho patentu v rámci acquis bol krehký, súčasné náhradné riešenie so zúženou spoluprácou je stabilnou koalíciou štátov s rovnakou vôľou. Z tohto dôvodu je ťažké pochopiť extrémny zhon eurokomisárka Michela Barniera a vehementný postoj spravodajcu Klausa- Heinera Lehneho,“ uvádza sa v otvorenom liste. „Nebývalý superrýchly proces podkopáva možnosť, aby členovia Parlamentu preskúmali demokratickosť“ tohto kroku, zhŕňa dokuemnt.

Organizácia FFII tiež poukazuje na fakt, že takýto zhon je v protiklade so skutočnosťou, že na celý proces môže mať deštruktívny vplyv ešte rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Ten bude v celej veci rozhodovať.

Navyše, FFII má námietky aj voči tomu, aby hlavnou inštitúciou pri patentovaní bol Európsky patentovací úrad (EPO), ktorý ani nie je inštitúciou EÚ, no rozhodnutia v oblasti patentovania pritom zasahujú do vnútorného trhu Únie. Organizácia preto navrhuje, aby záštitu prevzal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) so sídlom v španielskom Alicante.

Ďalšie kroky

27. január: Výbor EP pre právne záležitosti bude hlasovať o zúženej spolupráci v oblasti celoeurópskeho patentu

začiatok februára: očakávané zverejnenie právneho rozhodnutia vo veci patentovania

polovica februára: Parlament bude na svojom plenárnom zasadnutí hlasovať o zúženej spolupráci v oblasti spoločného patentu

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA