EÚ bližšie k jednotnému patentu

Náklady na patentovanie nových objavov a produktov by sa mohli dramaticky znížiť v prípade, že členské krajiny odsúhlasia kontroverzný návrh Európskej komisie. Jednotný patent by sa podľa neho v EÚ vydával iba v troch jazykoch namiesto všetkých oficiálnych jazykov Únie.

Tento krok by viedol k redukcii nákladov spojených s patentovaním v EÚ až o dvadsať percent. Európska únia by sa tak výrazne posunula vpred vo svojom dlhotrvajúcom úsilí o zavedenie jednotného európskeho patentu, keďže túto snahu vo veľkej miere blokuje práve otázka prekladov.

Rozhodnutie posudzovať a udeľovať patenty v troch jazykoch zo strany Európskeho patentového úradu (EPO) by však mohlo vyvolať trenice so Španielskom a Talianskom, ktoré nie sú príliš nadšené uprednostňovaním angličtiny, francúzštiny a nemčiny.

Eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier ale povedal, že v minulosti navrhoval „päťjazyčné“ riešenie, ale to zablokovalo Španielsko počas svojho predsedníctva. To sa skončilo v júni tohto roku.

Barnier tiež poznamenal, že angličtina, francúzština a nemčina sú pracovné jazyky EÚ a EPO, pričom v súčasnosti je 48 percent žiadostí o patentovanie evidovaných práve vo francúzštine alebo v nemčine. „Nevymyslel som pracovné jazyky Európskeho spoločenstva, či Európskeho patentového úradu, ktoré v troch jazykoch pracujú už tridsať rokov,“ povedal.

V snahe utíšiť nespokojné hlasy Komisia EÚ navrhuje špeciálnu úpravu pre členské štáty, kde nemčina, francúzština a angličtina nie sú oficiálnymi jazykmi. Vynálezcovia z týchto krajín budú mať možnosť vyplniť žiadosti vo svojich vlastných jazykoch, pričom náklady za preklad do jedného z pracovných jazykov im budú uhradené. Podľa Barniera návrh „poskytuje pravú rovnováhu“ medzi pragmatizmom a lingvistickým pluralizmom.

Spojené štáty budú naďalej lacnejšie ako Európa

V súčasnosti by náklady na patent platný v napríklad 13 európskych krajinách dosahovali výšku 20 tisíc eur. Z toho až 14 tisíc eur tvoria náklady spojené s prekladaním dokumentov do jazykov jednotlivých členských štátov. Barnierov plán by tak znížil cenu za ochranu duševného vlastníctva na približne 6200 eur, z ktorých desať percent budú naďalej tvoriť náklady na preklady. Patentovanie v Spojených štátoch pritom stojí len približne 1850 eur.

Stroj na preklad

Odhliadnuc od týchto zmien zároveň Európsky patentový úrad pracuje na vývoji nového automatického prekladového stroja. Ten by bezplatne poskytoval prístup k existujúcim patentovým informáciám. Tieto by však nemali právnu záväznosť a slúžili by len na informačné účely.

EÚ už na tento projekt prispela pomocou programu Online jazykový preklad patentu (PLuTO) dvoma miliónmi eur a zamýšľa túto sumu navýšiť.

Preklad celého patentu do akéhokoľvek jazyku EÚ bude však stále potrebný v prípade právneho sporu. Vtedy bude musieť majiteľ patentu zaplatiť za preklad do jazyka príslušného súdu. Odhaduje sa, že spory sa konajú v iba jednom percente prípade všetkých patentov.

Minulý rok sa zároveň na stôl dostali plány na vytvorenie jednotného Patentového súdu, ale Európsky súdny dvor ešte stále nerozhodol o legalite tohto návrhu. Malo by sa tak však stať do konca tohto roku.

Stále nedoriešené

V spolupráci s EPO je stále potrebné doriešiť niektoré praktické detaily. Hlavným zádrheľom je, že Európsky patentový úrad so sídlom v Mníchove je nezávislým útvarom s 37 členmi a nie je tak kontrolovaný Bruselom. Ten preto nemôže EPO prinútiť, aby európskym firmám preplatil niektoré náklady spojené s prekladom. V prípadoch, kedy by EPO mohol vrátiť firmám určitú časť nákladov spojenú s prekladom do nemčiny, francúzštiny, či angličtiny Brusel chce, aby tieto financie pochádzali z poplatkov hradených pri žiadaní o zaregistrovanie patentu.

Podľa zdrojov EÚ sa však takto nebude postupovať v prípade krajín, ktoré sú členom EPO, ale nie sú členmi Únie- ako napríklad Albánsko, Chorvátsko, Island, Macedónsko, Švajčiarsko, či Turecko.

Zrak sa upiera na Európsku radu

Hlavnou prekážkou k zavedeniu zmien ohľadne jazykov v súčasnosti ostáva Európska rada, ktorá už niekoľko krát predtým zastavila pokrok v otázke vytvárania jednotného patentu v EÚ. Dôvodom je často neústupnosť a nesúhlas niektorých členských štátov Únie. Barnier povedal, že je ochotný počas rokovaní s krajinami súčasný text návrhu doplniť.

Podľa neho je však neúspech v otázke prekonávania poslednej prekážky pri zavádzaní jednotného patentovania neprijateľný. Pevný systém ochrany duševného vlastníctva je totiž kľúčový pre dosahovanie európskych priorít, akými sú napríklad vytváranie vedomostnej ekonomiky, presadzovanie inovácií, boj proti falšovaniu, dokončovanie jednotného trhu, či znižovanie byrokracie pre malé a stredné podniky.

Smernica ohľadne prekladov pri patentovaní bude zároveň jedným z 30 návrhov rezonujúcim v Zmluve o jednotnom trhu, ktorý „opätovne spustí a prehĺbi vnútorný trh“, povedal eurokomisár.

Pozadie

Belgická ministerka pre malé a stredné podniky Sabine Laruelle pre EurActiv povedala, že konečný prelom v otázke jednotného patentovania bude prioritou Belgicka počas jeho predsedníctva, ktoré potrvá do decembra tohto roku. Zároveň dodala, že duševné vlastníctvo je kľúčovým v snahe Európy podporiť inovácie a malé podniky.

Skupina Eurochambres zastrešujúca európske obchodné komory vyjadrila nádej, že návrh Komisie sa ukáže ako prelomový v tejto kľúčovej otázke. „Hlavy štátov môžu opakovať reči o odhodlaní vytvoriť rast a zamestnanosť ako často len chcú, ale sú to špecifické opatrenia, akým je napríklad EÚ patent, ktoré pre podnikateľov a vynálezcov niečo znamenajú. Obrovské náklady a komplikovanosť patentovania v Európe je výborne zdokumentovaná, a preto je pretrvávajúca neprítomnosť režimu jednotného patentu naďalej významným obmedzením pre podniky, a tým aj nášho hospodárskeho preživenia a rastu,“ povedal generálny tajomník Eurochambres Arnaldo Abruzzini.  

Dodal zároveň, že nápad o zavedení spoločného patentu existuje už od 60. rokov minulého storočia, a práve jazyk a prekladanie sa ukázali byť hlavnou prekážkou. „Bolo by veľmi naivné ignorovať skutočnosť, že lingvistické rozdiely predstavujú prekážky. My máme pocit, že tento návrh Komisie predstavuje rozumný kompromis, ktorý rieši jazykovú otázku spôsobom, ktorý výrazne zníži náklady spojené s registrovaním patentu. Veľmi dúfame, že toto bude poslednou kapitolou patentovej ságy EÚ.“

Predseda Združenia pre konkurencieschopné technológie (ACT) Jonathan Zuck hovorí, že návrh je „kľúčovým míľnikom, ktorý môže opäť oživiť patentovú agendu EÚ“.

„Diskusie o jazykoch boli doposiaľ prekážkou v ukončení tohto dlho očakávaného kroku. Politické úvahy o lingvistických záležitostiach by nemali odvádzať našu pozornosť od uvedomenia si úplného potenciálu inovácií v Európe. Inovatívne malé a stredné podniky by mali byť schopné konkurovať a naplno rozvíjať svoje podnikanie. Je najvyšší čas, aby sme eliminovali nepotrebné bariéry a raz a navždy spravili z jednotného systému patentovania skutočnosť,“ dodal.

Generálny tajomník združenia UEAPME reprezentujúceho malé a stredné podniky Andrea Benassi vyzval k promptnému prijatiu plánu Európskou radou.

„Dnešný návrh Európskej komisie je v súlade s našimi opakovanými výzvami na zníženie počtu jazykov a má potenciál vniesť život do myšlienky komunitárneho patentu. Systém navrhovaný eurokomisárom Barnierom dramaticky zníži náklady na preklad, ktoré často tvoria viac ako polovicu všetkých výdavkov súvisiacich so žiadosťou o registrovanie patentov. Znížené náklady budú obzvlášť prospešné pre inovatívne malé a stredné podniky, ktoré už príliš dlho zaťažujú nadmerné náklady na registráciu patentu.

Podľa neho bude viac cenovo prístupný proces registrovania patentov hnacím motorom inovácií a bude zastrešovať konkurencieschopnosť na jednotnom trhu. To by mohlo zároveň EÚ pomôcť v dobiehaní medzinárodných konkurentov, uvádza Benassi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA