Európa musí inovovať s kultúrou

Európska politika inovácii si musí uvedomiť význam tvorivosti založenej na kultúre, pokiaľ chce Európa naplno čerpať zo svojho kreatívneho potenciálu, tvrdí včera zverejnená štúdia.

Kultúrny priemysel má zásadný vplyv na rozvoj nových produktov a služieb, poháňa technologickú inováciu, stimuluje výskum, komunikačné hodnoty a inšpiruje ľudí k vzdelávaniu, tvrdí štúdia, ktorú uskutočnila KEA.

Podľa štúdie by kultúra nemala byť na okraji, ale v centre inovačných cieľov a vývoja nových ekonomických a sociálnych paradigiem.  Lisabonská stratégia, ktorá je vlajkovou loďou európskej politiky inovácií, sa koncentruje na vedu a techniku a tým podľa KEA nedáva šancu, aby obrovský potenciál kultúry slúžil ekonomike.

Kreativita založená na kultúre…

Aby sa aj v Európe vyvinula kreativita založená na kultúre, vyžaduje si to kombináciu personálnych schopností (ako napríklad predstavivosť) a technických zručností (umelecké vlohy a remeselná zručnosť za podpory sociálneho prostredia.

Okrem toho si stimulácia kultúrnej kreativity vyžaduje aj systém vzdelávania, ktorý rozvíja fantáziu a intuíciu a tiež hospodárstvo, ktoré toto myslenie podporuje vo forme investícií, tvrdí štúdia. Poukazuje na schopnosť kultúry vytvoriť nedotknuteľnú, symbolickú a duchovnú ekonomiku a sociálne hodnoty. Tie potom vedú k inováciám.

Štúdia zdôrazňuje ústrednú rolu digitálnych technológií, ktoré v tejto súvislosti poskytujú nové formy sociálnej výmeny a podieľajú sa na modernom kreatívnom vyjadrení.

Pohon zážitkovej ekonomiky…

„Priemysel potrebuje vypestovať nový druh dopytu, ktorý nie je založený len na funkcionalite produktu, ale je spojený aj s individuálnou a kreatívnou inšpiráciou.“ KEA vyzdvihuje úspech firiem ako Apple, ktorá si vybudovala empatiu zákazníkov voči jej produktom. Svoj imidž si posilnila aj reklamnou kampaňou „Think different – Mysli inak“, v ktorej súčasťou sú kultúrne ikony ako Picasso, Einstein či Gandhí.

Virgin Atlantic bola prvou aerolíniou, ktorá svojim zákazníkom počas letu ponúkala masáže alebo rozmanitú hudbu a filmy. Stala sa spoločnosťou, ktorá robí „viac ako transport ľudí z miesta na miesto“.

„Podniky […] sa musia uistiť, že to, čo predávajú, ponúka bohatý a neprekonateľný zážitok. Táto nová zážitková ekonomika je viac o poskytovaní služby ako o výrobe niečoho.“

Európske inštitúcie a národné vlády by mali prehodnotiť lisabonskú stratégiu a nasmerovať kultúru do politík zameraných na podporu inovácií, uzatvára štúdia. Zároveň vyzvala, aby sa európske fondy využili na cezhraničnú kultúrnu spoluprácu a a podporu kreatívnych podnikateľov, podnikov a výskumných centier.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA