Európa potrebuje viac výskumu a inovácií

Európsky parlament na svojom poslednom plenárnom zasadnutí pred parlamentnými prázdninami rokoval aj o správe „Viac výskumu a inovácií - investície do rastu a zamestnanosti“. Správa upozorňuje na meškanie EÚ pri napĺňaní Lisabonskej stratégie a vyzýva členské štáty, aby ju začali opätovne presadzovať.

 

Pozadie

Správa upozorňuje na nedostatočné plnenie Lisabonskej stratégie v oblasti výskumu a inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy. Na jej základe prijal Európsky parlament 4. júla 2006 rezolúciu, v ktorej vyzýva členské štáty, aby začali opätovne presadzovať ciele Lisabonskej stratégie, na základe ktorej by sa EÚ mala do roku 2010 stať najviac konkurencieschopnou poznatkovo orientovanou ekonomikou na svete.

Otázky

Rezolúcia Parlamentu:

  • vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikanie a celoživotné vzdelávanie prostredníctvom aktívneho nabádania zamestnaných aj nezamestnaných osôb k účasti na odbornej príprave v oblasti IKT;

  • zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť kredit vedeckej kariéry a podporiť existujúce stimuly a ocenenia, akými sú napríklad Descartes, Aristoteles a cena pre mladých vedcov;

  • dovoláva sa väčšej podpory pre najlepších európskych výskumných pracovníkov, v podobe vysoko atraktívnych pracovných podmienok, zredukovaním právnych, administratívnych a geografických prekážok a rovnakého zaobchádzania s európskymi a zahraničnými výskumnými pracovníkmi;

  • podporuje nevyhnutný cieľ vytvorenia jednotného trhu pre výskumných pracovníkov,

  • uvádza, že prekážky mobility výskumných pracovníkov by sa mali odstrániť zlepšením ich postavenia a profesionálneho rastu, čo sú ciele, ktoré nemožno dosiahnuť bez zlepšenia spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdaňovania a presunu určitých sociálnych výhod;

  • žiada EÚ, aby účinne bojovala proti úniku mozgov a aby zaviedla všetky opatrenia vhodné na prilákanie špičkových odborníkov na svoje územie, a podporuje úsilie na zníženie prekážok ich mobility.

Rezolúcia ďalej upozorňuje na význam podporovania kultúry, ktorá podporuje inovácie a zdôrazňuje poprednú úlohu univerzít pri tvorbe a šírení poznatkov. Nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zriadili a podporili európske ceny za inovácie.

Navrhuje tiež ponúknuť vybraným malým a stredným podnikom (MSP), ktoré preukážu osobitné vlohy na inováciu a podnikanie, obmedzenú dodatočnú podporu pre ich výskumné projekty, a navrhuje množstvo krokov a opatrení, ktoré

Prijatý text Parlamentu v závere s poľutovaním skonštatoval, že cieľ investovať 3 % HDP EÚ do výskumu do roku 2010 nebude pravdepodobne dosiahnutý.

Za spôsob, ako preklenúť priepasť medzi výsledkami výskumu a finančným ziskom, správa považuje nástroje Spoločenstva, ako napríklad stratégia i2010, siedmy rámcový program pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu.

Rezolúcia nakoniec vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali európske fondy, z ktorých čerpajú, a upriamuje pozornosť na tie členské štáty, ktoré povýšili vytváranie pracovných miest na ústrednú tému svojich plánov tým, že investujú viac ako 35 % rozpočtových prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu do modernizácie svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Pozície

V rámci rozpravy o správe, týkajúcej sa vykonávania Lisabonského programu s ohľadom na výskum a inovácie, vystúpili aj dvaja slovenskí europoslanci – poslanec Ján Hudacký a poslankyňa Zita Pleštinská (obaja z EĽS-ED).

Ján Hudacký vo svojom príspevku zdôraznil „aspekt implementačných štruktúr“, ktorý podľa neho môže v budúcnosti výrazne ovplyvňovať úspešnosť európskych podporných programov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Miera úspešnosti uvedených programov bude podľa poslanca Hudackého závisieť od toho, „ako blízko sa tieto programy dostanú k ich cieľovým skupinám“, predovšetkým k malým a stredným podnikateľom, univerzitám, či výskumným centrám.

Za správny krok vedúci k vyššej efektívnosti a odbúravaniu byrokracie označil prácu Európskej komisie na vypracovaní efektívnejšieho modelu podporných podnikateľských sietí. Prítomného eurokomisára vyzval, aby bola pri spomínaných aktivitách braná do úvahy „potreba čo najužšej väzby medzi podnikateľmi, výskumnými inštitúciami a univerzitami na jednej strane a sprostredkovateľskými inštitúciami na strane druhej“. Regionálna úroveň NUTS II pre vytváranie konzorcií je podľa jeho slov minimálnou úrovňou pre dostatočné geografické pokrytie nevyhnutnými službami. „Rozhodnutie pre úroveň NUTS I, teda vlastne centrálnu úroveň, by možno znížilo administratívnu záťaž Európskej komisie, rozhodne by však neprispelo k zníženiu byrokracie na národných úrovniach a naopak, znížilo by šancu pre cieľové subjekty vo flexibilnom prístupe k spomínaným podporným programom predovšetkým v odľahlých regiónoch“. Za rovnako dôležitý aspekt pri vytváraní konzorcií označil aj komplexnosť a kvalitu podporných služieb, pričom sa vyslovil za „vytváranie konzorcií na báze spoločnej siete Euroinfo centier a Innovation Relay centier“.

Zita Pleštinská označila inovácie, výskum a hospodársky rast za najväčšiu výzvu pre EÚ a dodala, že ak chce konkurovať Spojeným štátom a Japonsku, ktoré majú v oblasti využívania informačných a komunikačných technológií vedúce postavenie, musí vytvoriť „vysoký kredit vedeckej kariéry, stimuly, atraktívne podmienky a ocenenia, ktoré budú inšpirovať študentov, aby začali výskum už na univerzite”. Dôraz sa má podľa jej slov klásť hlavne na členské štáty, aby stimulovali investície do výskumu a inovácií a rozšírili partnerstvá verejného a súkromného sektora s univerzitami.

Kľúčom k úspešnej Európe sú podľa Zity Pleštinskej životaschopné malé a stredné podniky predstavujúce 65 % európskeho HDP. „Práve tieto podniky potrebujú podporu v oblasti inovácií a výskumu najviac, pretože od ich inovačných schopností závisí rozvoj služieb a trhov založených na nových technológiách“, uviedla. Základným predpokladom k vytvoreniu rámca pre kvalitné podnikateľské prostredie je podľa nej dostatočný objem zdrojov z rozpočtu EÚ. Podpora využívania rizikového kapitálu je podľa jej slov možnosťou ako naakumulovať finančné zdroje pre podporu kreatívnych myšlienok na zabezpečenie konkurencieschopnosti podniku už na začiatku podnikateľskej činnosti. „Nesmieme zabudnúť ani na formovanie podnikateľského ducha už od raného veku, ktorý vzdáva hold inováciám a zvyšuje dopyt po inovatívnych tovaroch a službách medzi občanmi“. Informácie týkajúce sa výskumu a inovácií sa majú podľa Pleštinskej sprístupniť širokej podnikateľskej obci, v súvislosti s čím spomenula potrebu dobudovať informačné strediská aj na regionálnej úrovni.

Na záver svojho príspevku poznamenala, že rok 2010 sa „míľovými krokmi približuje“, preto je podľa nej zrejmé, že EÚ musí čo najrýchlejšie pretaviť ciele Lisabonskej stratégie do skutkov. 

REKLAMA

REKLAMA