Európsky inštitút technológie: napriek všetkému?

Ak chce Európsky technologický inštitút uspieť, bude potrebovať plnú podporu podnikateľskej i akademickej sféry, ako aj podporu inštitúcií EÚ. V súčasnosti má však bezvýhradnú podporu akurát od Komisie.

barroso
José Manuel Barroso

Pozadie

Európsky inštitút technológie (EIT) je považovaný za európsku verziu slávneho Massachusettského inštitútu technológie (MIT) v USA.

Predseda Komisie José Manuel Barroso ho pôvodne navrhol v rámci obnovenej Lisabonskej agendy s cieľom posilniť európsky „vedomostný trojuholník“ výskumu, vzdelávania a technologického transferu tým, že sa vytvorí model vzdelávania v výskumu v partnerstve podnikateľskej a akademickej sféry, ktorý by bol na svetovej úrovni. Komisia prijala oficiálny návrh na EIT 18. októbra 2006. medzi rokmi 2008 a 2013 má byť vynaložených asi 2,4 miliardy eur na vytvorenie šiestich Vedomostných a inovačných komunít (KICs). Tieto spoločné iniciatívy partnerských organizácií majú spojiť univerzity, výskumné organizácie a podnikateľov a vytvoriť integrované partnerstvá, ktoré budú reagovať na výskumné výzvy EIT.

Komisia navrhuje, aby bolo z rozpočtu EÚ poskytnutých 310 miliónov eur, predovšetkým v počiatočnej fáze. Zvyšných 2,1 miliárd má pochádzať zo súkromného sektora. Inštitút sa môže tiež uchádzať o prostriedky z fondov EÚ – Vedomostné a informačné komunity môžu žiadať financovanie projektov napríklad zo Siedmeho rámcového výskumného programu (FP7).

Komisár pre vzdelávanie Ján Figeľ vyhlásil, že na zozbieranie potrebných prostriedkov môže byť vytvorená „nadácia EIT“.

Otázky

Myšlienku EIT predstavil predseda Komisie Barroso už vo februári 2005 a odvtedy si vyslúžila mnoho kritiky. Pôvodný plán Komisie predpokladal konštrukciu jednotného objektu a dlhodobé záväzky z podnikateľského a akademického sektora. Bola však zamietnutý aj vlastným poradným orgánom Komisie pre oblasť výskumu (EURAB).

V prvej správe, uverejnenej v apríli 2005, experti EURAB varovali Komisiu, že „výskumný inštitút na svetovej úrovni nemôže byť vytvorený zhora nadol“ a zdôraznili, že „ak chce EIT uspieť, potrebuje od úplného začiatku zapojenie a plnú podporu podnikateľskej komunity, a súčasne bude musieť byť vytvorená a zachovaná nezávislosť riadiacej rady“.

V marci 2006 utrpela myšlienka EIT druhý úder, keď Európska rada odmietla myšlienku vytvorenia EIT v novom, alebo existujúcom centre. Namiesto toho podporili lídri EÚ formu virtuálnej siete existujúcich inštitúcií. V dôsledku toho musela Komisia skresať pôvodný návrh a predložiť konečné nariadenie (október 2006), ktoré rešpektovalo názor Rady.

O návrhu Komisie v súčasnosti diskutujú dva výbory Európskeho parlamentu (Priemysel a výskum, Kultúra a vzdelávanie) a špeciálna ad-hoc pracovná skupina Rady organizovaná a vedená Nemeckým predsedníctvom, ktoré je silno proti celému projektu a snaží sa o dohodu, ktorá by predpokladala založenie jednej „mini-KIC“, ktorá koncept otestuje pred vytvorením inštitútu.

Pozície

V nedávnej panelovej diskusii 6. februára 2007 na ktorej sa zúčastnili všetky tri inštitúcie a zástupcovia podnikateľov, Rada, Parlament a podnikatelia žiadali od Komisie vysvetlenia v niekoľkých bodoch:

  • financovanie: odkiaľ príde 2,1 miliardy eur?
  • riziko prekrývania sa s existujúcimi štruktúrami (technologické platformy, ERA-NET, spoločné technologické iniciatívy, Eureka, atď.): skutočne potrebujeme EIT?
  • koncept Vedomostných a inovačných komunít: ako budú fungovať?
  • úloha vzdelávania v porovnaní s výskumom a inováciami vo „vedomostnom trojuholníku“ EIT: ak bude EIT zameraný na inovácie, prečo je potrebný inštitút, ktorý udeľuje akademické hodnosti?

Ide o kľúčové otázky, Nemecké predsedníctvo je však rozhodnuté, že základné politické smerovanie bude známe do júla 2007 a potrebná legislatíva prijatá do konca roka 2007. Rozhodnutie o prvom KIC by bolo prijaté v polovici roku 2008 tak, aby fungoval už začiatkom roku 2009.

„Je to o Barrosovi, ktorý chce zanechať Európe svoje dedičstvo. Nik nechce EIT, každý však vie, že nakoniec vznikne. Ostáva nám len snažiť sa o čo najlepší možný spôsob“, povedal nemenovaný predstaviteľ akademickej sféry pre EurActiv.

„Barroso tlačí naozaj tvrdo na podnikateľskú sféru aby firmy podporili jeho návrh. Očividne je to niečo, čo je preň osobne veľmi dôležité“, komentoval nemenovaný zástupca podnikateľskej sféry. Dodal, že podnikatelia v žiadnom prípade nepodpíšu otvorený šek inštitútu, ktorý ešte neexistuje, a ktorého význam nie je podnikateľom stále jasný. „Tento typ štruktúry napriek tomu môže byť dobrý a podnikatelia ho môžu podporiť, ale len potom, ako bude jasná konečná podoba EIT a ak bude súkromný sektor vidieť, že je v ňom niečo zaujímavé, až potom sa rozhodne participovať a zapojiť sa do EIT.“

David White, bývalý riaditeľ povedený v Komisii informačnou politikou a líder diskusií o EIT v Rade a Parlamente, na otázku, či môže Komisia nakoniec svoj návrh stiahnuť, povedal: „Som osobne presvedčený, že máme dobrý návrh, a sme na ceste k úspechu.“

Podľa europoslanca Jerzy Buzeka 50% Parlamentu myšlienku EIT nepodporuje.

Wilfried Kraus, predseda ad-hoc pracovnej skupiny Rady pre EIT, povedal: „V Rade nie je žiaden entuziazmus, ale je v nej trocha optimizmu. Nájdeme väčšiu časť z rozpočtu 300 miliónov eur potrebných na odštartovanie EIT, nie je však jasné, odkiaľ príde zvyšných 2,1 miliardy eur. EIT sa má zaoberať dlhodobými otázkami, podnikateľská sféra však také veci nefinancuje.“

Europoslanec Reino Paasilinna, spravodajca Výboru EP pre priemysle, výskum a energetiku k otázke EIT, povedal: „Loď EIT pláva v nebezpečných vodách.“ Pýta sa tiež na to, či je inštitút len „ďalšou bláznivou myšlienkou Komisie“. Návrh Komisie je ochotný akceptovať, no vyžaduje niektoré zmeny: „EIT je zmysluplným procesom. Chceme prispieť k cieľom Lisabonskej stratégie a EIT je jedným z krokov. Komisia nám však nedokázala, že sa EIT nebude prekrývať s existujúcimi štruktúrami. Preto som sa rozhodol doplniť pôvodný návrh tak, aby sa neprekrýval.“

Europoslankyňa Erna Hennicot-Schoepges, spravodajkyňa Výboru EP pre kultúru a vzdelávanie, je vo vzťahu k EIT optimistickejšia. Podčiarkla dôležitosť „elitných diplomov“, ktoré bude inštitút udeľovať.

„Vzdelávacia stránka EIT je absolútne kľúčová. A v súčasnosti neexistuje v Európe inštitúcia, ktorá by to všetko (výskum, vzdelávanie, inovácie) robila“, povedal David White. „Okolo diplomov je mnoho nepochopenia. Hovoríme možno o 1 000 výskumných študentov v jednom KIC. To je veľa ľudí, každý z nich vysoko aplikovaný vo svojom odbore. Obavou Komisie je, že by hráči v KIC ovplyvňovali univerzitný obsah a obsah PhD.“

„Je kľúčové zabezpečiť, aby PhD a magistri vychádzajúci zo systému boli vysoko aplikovaní a relevantní pre priemysel, nakoľko priemysel si ich rýchlo vyberie – alebo začnú vlastné podnikanie. Presne to sa deje okolo dobrých technologických univerzít, a presne tam začínajú inovácie. Sú to práve držitelia PhD titulov vychádzajúci zo vzdelávacieho systému, kto štartuje malé spoločnosti, keď uspejú. To je mechanizmus inovácií. Veľké spoločnosti neriskujú inovovaním. Kupujú úspešné inovácie, ktoré videli vyvíjať v malých spoločnostiach“, tvrdí White.

Podnikateľská asociácia BusinessEurope si myslí, že sa príliš diskutuje o štruktúre EIT, a málo o jeho obsahu. „Obsah je omnoho dôležitejší, vyriešme najprv ten, a potom môžeme hovoriť o štruktúre. Potrebujeme vedieť, čo z toho dostaneme“, tvrdí Leif Kjaergaard, šéf pracovnej skupiny pre výskum a technologické inovácie pri BusinessEurope. „EIT potrebuje množstvo verejných prostriedkov, aby poskytol dôkaz (úspešnosti) konceptu, potom sa môže podnikateľská sféra rozhodnúť, či sa pripojí.“

Európska asociácia riadenia priemyselného výskumu (EIRMA) sa pýta či je z podnikateľského hľadiska návrh EIT z dielne Komisie ten správny. Zdôrazňuje, že najprv je potrebná modernizácia univerzít. „Nepozerajte sa na to (EIT) ako na jediné riešenie“, povedal generálny tajomník EIRMA Andrew Dearing. Vyhlásil, že na inovovanie potrebujú podnikatelia a trhy pravidlá, štandardizáciu a regulačný rámec, a v tomto môžu podnikateľom prirodzene pomôcť vlády i Komisia. „Podnikateľská sféra nemá peniaze na to, aby financovala infraštruktúru.“ Podľa Dearinga je potrebná tiež ďalšia diskusia v otázke tém pre KICs, nakoľko energetika a klimatické zmeny nemajú byť považované za „najľahšiu cestu“.

Liga európskych výskumných univerzít (LERU) si myslí, že EIT má byť príležitosťou na vytvorenie a rozvoj existujúcich sietí inovácií zdola nahor, a nie byrokratická štruktúra budovaná zhora nadol. „Súčasný návrh na nariadenie EIT nie je jasný v otázke, ako dokáže EIC zabezpečiť excelentnosť pri výbere KICs. Nie je tiež jasné, na základe akých kritérií budú vyberaní ľudia sediaci v riadiacom výbore. Pri ERC (Európska výskumná rada) bol výber o niečo ľahší, nakoľko vedeckú excelentnosť možno dokázať. V prípade EIT však kritériá nie sp také ľahké“, tvrdí generálny tajomník LERU David Liversey.

Bertil Andersson, odchádzajúci šéf Európskej vedeckej nadácie, povedal: „Osobne si myslím, že to enmusí byť najlepší spôsob podpory inovácií v Európe. Myslím si, že vytvorenie dynamickejšieho európskeho výskumu závisí v mnohom od toho, aby sme univerzitám dali viac slobody pracovať na inováciách. V mnohých krajinách sú univerzity stále príliš kontrolované a majú úplne inú tradíciu podnikania v porovnaní s napríklad americkými univerzitami.“

Ďalšie kroky

  • Výbor EP pre priemysel bude diskutovať o Paasilinniho správe 19. marca 2007.
  • Expertná hodnotiaca štúdia o EIT by mala byť zverejnená 27. marca 2007.
  • Rada má prijať návrh nariadenia pred koncom roku 2007.
  • Riadiaci výbor EIT môže byť vymenovaný v roku 2008.
  • Prvá Vedomostná a inovačná komunita môže byť vytvorená a začať fungovať začiatkom roku 2009.

REKLAMA

REKLAMA