Flexikurita: môže fungovať vo Francúzsku a Nemecku?

Francúzsko a Nemecko bojujú s dopadmi reforiem trhu práce. Nemecko ich už v podstate implementovalo, francúzska vláda sa o to snaží. Vyvstáva však otázka, či by sa tieto reformy mali opierať o úspešné severské modely.

 

Pozadie

EU sa snaží vysporiadať s dvojitou výzvou – rastúcou globálnou konkurenciou a starnutím vlastného obyvateľstva. Pozornosť sa presunula na schopnosť sociálnych systémov v členských krajinách fungovať efektívne v meniacej sa realite. Mnohí experti chvália systém severských krajín, najmä dánsky, pre ich schopnosť vytvárať nové pracovné miesta a súčasne zachovávať vysoký stupeň sociálnej ochrany pre nezamestnaných. Systém sa vo všeobecnosti páči aj podnikateľom – jeho liberálny prístup k prepúšťaniu a najímaniu pracovníkov umožňuje vysokú flexibilitu trhu práce. Pre schopnosť kombinovať sociálnu bezpečnosť (social security) s flexibilitou bol systém nazvaný „flexikurita“.

Koncept flexikurity tak spočíva na predpoklade, že sociálna bezpečnosť a flexibilita nie sú protikladmi, ale vzájomne sa podporujúcimi faktormi. Spája nízku ochranu pracovníkov pred prepúšťaním s vysokou podporou v nezamestnanosti a politikou trhu práce, ktorá dáva nezamestnanému právo na rekvalifikáciu. Záruka zotrvania na pracovnom mieste je nahradená zárukou udržania si zamestnanosti – aj keď je pracovník prepustený, má veľmi dobré šance uplatniť sa niekde inde. Dôležitým aspektom modelu flexikurity je sociálny dialóg medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

André Sapir, zo think-tanku Bruegel, viedol prípravu správy Nezávislej výskumnej skupiny na vysokej úrovni, vytvorenej z iniciatívy predsedu Komisie. Správa s názvom „Agenda pre rastúcu Európu“ klasifikuje európske sociálne modely do troch skupín:

  • Stredomorský model (Taliansko, Španielsko, Grécko): sociálne výdavky sú koncentrované na starobné dôchodky, zameranie sa na ochranu konkrétnych pracovných miest, nezamestnanosť je riešená podporou skorého odchodu do dôchodku. Neefektívny pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest i boj s chudobou.

  • Kontinentálny model (Francúzsko, Nemecko, Luxembursko): založený na sociálnom poistení, podpore v nezamestnanosti a starobných dôchodkoch; vysoká miera ochrany pracovných miest. Dobrý v boji s chudobou, zlý pre vytváranie pracovných miest.

  • Anglosaský model (Írsko, Británia, Portugalsko): veľké množstvo nízko platených pracovných miest, sociálne dávky napojené na pravidelné zamestnanie, aktivačné opatrenia, nízka úroveň ochrany pracovných miest. Relatívne efektívny pri tvorbe pracovných miest, zlý pre boj s chudobou.

  • Severský model (Dánsko, Fínsko, Švédsko, plus HolandskoRakúsko): vysoké výdavky na sociálne zabezpečenie a vysoké dane, nízka ochrana pracovných miest no vysoké zabezpečenie v nezamestnanosti. Úspešný vo vytváraní pracovných miest i boji s chudobou.

Úroveň zamestnanosti a pravdepodobnosť nespadnutia do pásma chudoby podľa jednotlivých európskych sociálnych modelov

 

Na to, kam zaradiť sociálne modely transformujúcich sa krajín, nepanuje jednotný názor. Podľa niektorých teoretikov funguje v týchto ekonomikách samostatný model sociálneho systému, stojaci na pôvodných štruktúrach, no značne zmenený liberalizáciou ekonomík. Iní zas tvrdia, že sociálne systémy transformujúcich sa ekonomík nie sú žiadnym definitívnym modelom, ale len prechodnou fázou, pričom každá z krajín si sama vyberá cieľový model z vyššie spomínaných štyroch.

Otázky

Od publikovania Sapirovej správy sa veľká časť diskusie sústreďuje okolo otázky, koľko z úspešných politík severských krajín možno aplikovať aj inde v Európe. Táto otázka sa objavuje mimoriadne často najmä v súvislosti s Francúzskom a Nemeckom – ich ekonomiky boli motorom EÚ, dnes majú značné problémy.

Podľa Sapira spadajú obe krajiny pod „kontinentálny model“. Ich sociálne systémy sú charakterizované vysokou úrovňou ochrany pracovných miest – podnikatelia tvrdia, že to pre nich sťažuje zamestnávanie nových ľudí, pretože vedia, že prepustiť ich bude veľmi ťažké.

Priemerná doba zotrvania u jedného zamestnávateľa

Dánsko

Nemecko

Francúzsko

1992

2000

1992

2000

1992

2000

8,8

8,3

10,6

10,4

10,3

11,2

Zdroj: http://www.socsci.auc.dk/carma/carma-1.pdf

Vo Francúzsku sa pokusy premiéra de Villepina zaviesť prvky flexikurity zamerali na mladých ľudí (pod 26 rokov). Narazil však na tvrdý odpor študentských organizácií, odborov i Socialistickej strany. Nový pracovný kontrakt, zvaný „Contrat Première Embauche“ (CPE), sa snaží napodobniť dánsky model a firmám umožňuje zamestnať ľudí na skúšobnú dobu až dvoch rokov (počas skúšobnej doby je omnoho nižšia úroveň sociálnej ochrany, než pri „normálnom“ kontrakte). CPE dáva mladým ľuďom právo na dávky v nezamestnanosti ak strávia na jednom mieste 4 mesiace, čím sa nahrádza súčasný komplikovanejší systém (minimálne 6 odpracovaných mesiacov z 22).

CPE je de Villepinom prezentovaná ako pragmatická odpoveď na problém nezamestnanosti mladých. Keď koncept 16. januára predstavoval, poukazoval na takmer 23% nezamestnanosť ľudí mladších ako 25 rokov, pričom všeobecná miera nezamestnanosti je 9,6%. Premiér vtedy zdôraznil, že garanciou už dnes nie je ani vzdelanie: „Keď ukončia štúdiá, trvá im osem až jedenásť rokov, pokiaľ si nájdu stále zamestnanie. Vo zvyšku Európy je to polovica.“

Nemecku má veľká koalícia vedená Angelou Merkel o to ľahšiu pozíciu, že väčšinu nepopulárnych reforiem trhu práce už stihla zaviesť predchádzajúca vláda premiéra Gerharda Schrödera. Dá sa tvrdiť, že reformy, najmä balíček „Harz IV“, stáli Schrödera premiérske kreslo, keď mnohých voličov sociálnej demokracii vzala radikálnejšia ľavica.

Kľúčovým opatrením reforiem „Hartz IV“ bolo zlúčenie dávok v dlhodobej nezamestnanosti s dávkami sociálneho zabezpečenia do novej schémy „Arbeitslosengeld II“ (Dávky v nezamestnanosti II), čo pre recipientov znamenalo zníženie množstva peňazí oproti stavu pred reformou (do 345 euro za mesiac plus náklady na „adekvátne bývanie“). Prvý rok bez zamestnania tak Nemec dostane 60-67% posledného čistého platu (jeden a pol roka pre ľudí starších ako 55 rokov), potom sa presunie do schémy Arbeitslosengeld II s nižšou podporou.

Nezamestnaní s osobnými úsporami, či tí, ktorí použijú životné poistenie, nemajú na Arbeitslosengeld II nárok až dovtedy, pokiaľ nepoužijú vlastné peniaze. Na dávky nemajú nárok ani v prípade, ak sa o nich môžu postarať blízki príbuzní. V protiklade s predchádzajúcim systémom je tiež nezamestnaných možné prinútiť nastúpiť do kohokoľvek zamestnania, bez ohľadu na to, či poskytuje dostatočný príjem, alebo či zodpovedá kvalifikácii a schopnostiam nezamestnaného.

S týmito reformami sa Nemecko skôr vzdialilo od modelu flexikurity. Centrálnou myšlienkou dánskeho modelu je napríklad stále motivovanie nezamestnaných tým, že dostávajú vysokú podporu (až do 90% z posledného príjmu), čo im umožňuje udržať si štandard života aj v čase nezamestnanosti, a čas využiť na zvýšenie kvalifikácie, či rekvalifikáciu. Nový nemecký model, naproti tomu, znižuje úroveň sociálne ochrany a nezamestnaných ľudí s životným poistením, ktoré si zriadili ako formu zabezpečenia pre starobu, tlačí k vzdaniu sa týchto úspor.

Okrem toho, relatívne prísne pravidlá prepúšťania pracovníkov v Nemecku boli ledva zmenené. Podľa kritikov tak bude výsledkom pokračujúca neochota firiem najímať nových ľudí, ak si nie sú istý, že ich potrebujú dlhodobo. Negatívne následky môžu pocítiť najmä malé a stredné podniky. Zo strednodobého hľadiska môže nárast počtu ľudí ohrozených chudobou v skupine dôchodcov, ktorá sama o sebe rastie, viesť k zníženiu spotreby, čo bude mať opäť negatívne následky pre ekonomiku.

REKLAMA

REKLAMA