Flexikurita: zázračný liek s neznámym obsahom?

Na neformálnom summite tripartity v Helsinkách sa odborári a podnikateľské asociácie zhodli na podpore severského modelu „flexikurity“, ako najvhodnejšieho spôsobu budovania konkurencieschopných moderných sociálnych systémov. Nevedeli sa však dohodnúť na tom, čo to slovo presne znamená...

sociálny, sociálna, sociálne
sociálny, sociálna, sociálne

 

Pozadie

Poul Nyrup Rasmussen, prezident Strany európskych socialistov, môže byť označený za architekta flexikuirty – práve on, ako premiér, ho zaviedol v Dánsku v 90. rokoch. Úspech flexikurity pri znížení dánskej nezamestnanosti a posilnení ekonomiky krajiny viedol k záujmu o tento systém aj v iných krajinách.

Pracovný program sociálnych partnerov na roky 2006-2008, na ktorom sa európski zástupcovia odborov a zamestnávateľov zhodli 23. marca 2006, spomína „rovnováhu medzi flexibilitou a bezpečnosťou“ ako jednu z otázok agendy pre najbližšie obdobie.

Fínske predsedníctvo sa rozhodlo zvolať na 20. októbra do Helsínk neformálny tripartitný sociálny summit s témou „Riadenie zmeny pomocou flexikurity. Diskusia sa dotkla aj súčasného konfliktu medzi sociálnymi partnermi okolo Zelenej knihy o pracovnom práve.

Otázky

Rasmussenom vedená Strana európskych socialistov definuje flexikuritu nasledovne:

  • Robustný systém podpory v nezamestnanosti, spojený so silnou aktívnou politikou na trhu práce a jasným rámcom práv a povinností.

  • Podpora pri hľadaní pracovného miesta nezamestnanými, s pomocou sociálnych partnerov a úradov práce.

  • Rozvinutý systém starostlivosti o deti a starých ľudí.

  • Verejná politika, ktorá pomáha spojiť pracovný a rodinný život.

  • Prístup k vzdelávaniu a celoživotnému zvyšovaniu kvalifikácie, a to ako pre pracujúcich, tak aj pre nepracujúcich ľudí.

  • Verejná politika, ktorá podporuje flexibilitu a bezpečnosť pre propagáciu aktívneho starnutia a elimináciu diskriminácie na základe veku.

  • Politika podpory mobility, ktorá berie do úvahy aj regionálnu dimenziu.

  • Plné zapojenie sociálnych partnerov do tvorby a implementácie politiky na makro aj mikroúrovni. Sociálni partneri majú dosiahnuť kolektívne pracovné zmluvy, ktoré pokrývajú aj otázky ako mzda a produktivita, ale aj ďalšie zvyšovanie kvalifikácie, celoživotné vzdelávanie a inovatívnosť. Hlavným motivátorom takýchto zmlúv majú byť lisabonské ciele a vytváranie poznatkovo orientovanej ekonomiky.

Spolu s relatívne nízkou ochranou pred prepustením z práce tieto opatrenia viedli k vysokej mobilite medzi zamestnaniami.

Zo strany zamestnávateľov, zastúpených organizáciou UNICE, hovoril na neformálnom tripartitnom summite v prezidenta UNICE Ernest-Antoine Seilliéra prezident Konfederácie fínskeho priemyslu Christopher Taxell: „Bezpochyby existuje silné spojenie medzi inovačnou politikou a debatou o flexikurite. Prístup flexikurity vyžaduje široké národné stratégie, so správnou zmesou ekonomických a sociálnych opatrení na podporu vytvárania pracovných miest a pomoc ľuďom maximalizovať ich šance na trhu práce. To znamená:

flexibilné pracovné zákony, s múdrymi pravidlami ochrany pred prepustením a širokým spektrom pracovných kontraktov, ktoré sú vhodné pre rozličné potreby spoločností a pracovníkov, spolu so silným záväzkom k boju proti neregistrovanej práci,

vytvorenie efektívnej aktívnej politiky na trhu práce, čo predpokladá vytvorenie nutného rozpočtového priestoru, ktorý umožní takéto investície,

systém sociálnej ochrany, ktorý pomáha tvorbe pracovných miest, predovšetkým pokiaľ ide o podporu v nezamestnanosti, ktorá by mala spájať práva a povinnosti nezamestnaných, nie len poskytovať pasívne príjem za každých podmienok.“

ETUC, Európska konfederácia odborových zväzov, v dokumente zo júla 2006 o Sociálnej Európe, tiež presadzuje systém flexikurity: „EÚ sa potrebuje učiť z „vyskúšaných receptov“ a preskúmať, či systémy ako flexikurita – kde je väčšia mobilita medzi zamestnaniami spojená s aktívnymi sociálnymi opatreniami – môže byť akceptovaná na širšej báze.“ Na tripartitnom summite ETUC zdôraznila, že „európske odborové hnutie nebude akceptovať, za žiadnych okolností, aby bola flexibilita uprednostnená pred bezpečnosťou“.

Generálny tajomník ETUC John Monks dodal: „Európska únia potrebuje flexikuritu, ktorá rozvinie potenciál pre pracovníkov a pre pracovné miesta. To predpokladá politiku podporujúcu celoživotné vzdelávanie, aktívnu politiku na trhu práce, sociálnu ochranu a podporu pracovníkom počas všetkých foriem transformácie.“

Zástupca federácie malých a stredných firiem UEAPME, riaditeľ Fínskej federácie podnikov, Jussi Järvenatus, žiadal „citlivý prístup k flexikurite“, ktorý definoval nasledovne: „Flexibilita je kľúčová pre malé a stredné podniky a mala by byť podporovaná vo všetkých jej formách. Malé podniky potrebujú vnútornú flexibilitu, teda upraviteľné dohody o dĺžke pracovného času, práci na čiastočný úväzok a nadčasoch, externú flexibilitu, s voľnejšími pravidlami najímania a prepúšťania pracovníkov, a funkčnú flexibilitu, čo je možnosť diferencovať mzdy pre nízko kvalifikovanú pracovnú silu. Na druhej strane, koncept „bezpečnosti pracovného miesta“ sa má zmeniť na koncept „bezpečnosti zamestnania“: v modernom hospodárstve, založenom na službách, sa musia pracovníci vzdať myšlienky, že si počas celej kariéry podržia rovnaké pracovné miesto. Náklady na pracovnú silu by mali byť znížené a systémy sociálnej ochrany urgentne modernizované.“

Pozície

Fínsky premiér Matti Vanhanen nazval stretnutie „veľmi konštruktívnym“ a dodal: „Po dnešnom stretnutí lepšie rozumieme, čo flexikurita znamená. Znamená nové kombinácie politiky, aktívnu politiku na trhu práce, zmluvné vzťahy, kvalitu pracovného života a sociálnu bezpečnosť. Tiež nám musí byť jasné, že európsky trh práce pozostáva ako z mužov, tak aj žien, zo starých i mladých.“

Predseda Komisie José Manuel Barroso povedal: „Pracovníci a podniky môžu spolu benefitovať z flexikurity. Namiesto toho, aby sme pracovníkom brali sociálnu bezpečnosť, musíme vytvoriť nové formy bezpečnosti. Bezpečnosť na určitom pracovnom miestne môže byť rozvinutá do bezpečnosti v zmene, budovaním mostov medzi pracovnými miestami a umožnením ľuďom získať nové zručnosti, aby nik neuviazol na pracovnom mieste, ktoré nemá budúcnosť, alebo nikto neuviazol v trvalej nezamestnanosti.

REKLAMA

REKLAMA