Inovácie: dobehne Únia USA?

Takmer všetky členské štáty zažívajú omnoho rýchlejší rast inovačných kapacít než USA. Zužuje sa tým dlho existujúca „inovačná priepasť“ medzi EÚ a USA.

Krátka správa:

Hoci väčšina členských štátov naďalej zaostáva v inovačnej kapacite za USA a Japonskom, medzera medzi nimi a EÚ sa uzatvára najmä vďaka rýchlemu rastu krajinách ako Slovinsko, ČR, Litva, Portugalsko, Poľsko, Grécko, Cyprus, RumunskoBulharsko.

K hlavnému pokroku dochádza vďaka rastúcemu počtu absolventov vedeckých a inžinierskych odborov, intenzívnejšiemu využívaniu obchodných značiek a dizajnov a zvýšenej zamestnanosti v stredne až vysoko technicky náročných sektoroch .

Poradie krajín bolo zverejnené 22. februára 2007 v podobe „hodnotiacej tabuľky európskych inovácií“, ktorej cieľom je vyhodnotiť a porovnať inovačný výkon členských krajín EÚ. Inovácie sú kľúčovým pilierom Lisabonskej stratégie EÚ.

Štúdia, ktorá obsahuje široké spektrum ukazovateľov (vrátane rozpočtov verejných financií na vedu a výskum, investície do informačných a komunikačných technológií a úverové podmienky pre začínajúce podniky), označuje Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nemecko, ŠvajčiarskoJaponsko za svetových lídrov v inováciách. V tesnom závese za nimi sú USA, Veľká Británia, Island, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, RakúskoÍrsko.

Naopak, krajiny ako Estónsko, Španielsko, Taliansko, Malta, Maďarsko, ChorvátskoSlovensko, zdá sa, stagnujú, pretože ich „skóre“ je riadne pod úrovňou lídrov a pod alebo rovná priemernému výkonu v tomto ohľade.

Kľúčovými oblasťami, v ktorých Európa naďalej zaostáva, sú investície do IKT a výdavky na výskum a vývoj. Penetrácia krajín širokopásmovým pripojením na internet zaostáva za Japonskom aj USA a súkromné investície do vedy a výskumu sú v Európe len na úrovni 1,2% HDP, kým v USA je to 1,9% a v Japonsku 2,4% HDP.

Štúdia tvrdí, že EÚ tiež zaostáva v prístupe k terciárnemu vzdelávaniu (kam patrí len 25% populácie EÚ, no 37% v Japonsku a 38% v USA), počte patentov a dostupnosti rizikového kapitálu v raných fázach podnikania.

Europoslankyňa Zita Pleštinská (EP-ED) vidí ako jednu z možností využitie prostriedkov z rozpočtu EÚ pre lepšie využitie rizikového kapitálu: “Základným predpokladom vytvorenia rámca pre kvalitné podnikateľské prostredie je dostatočný objem zdrojov z rozpočtu Európskej únie. Napríklad podpora využívania rizikového kapitálu je možnosťou, ako naakumulovať finančné zdroje na podporu kreatívnych myšlienok na zabezpečenie konkurencieschopnosti firiem už na začiatku podnikateľskej činnosti.”

REKLAMA

REKLAMA