Inovácie: Slovensko zaostáva

Európska únia stále zaostáva vo výskume a vývoji za USA a Japonskom. Rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami sú však značné, Slovensko je stále na chvoste.

výskum
výskum

 

Pozadie

Európska komisia zverejnila vo štvrtok ďalšie z hodnotení stavu inovácií, výskumu a vývoja. Vo všeobecnosti Európska únia stále zaostáva za USA a Japonskom, čo je spôsobené napríklad o tretinu nižšími investíciami do výskumu než v USA, alebo nižšou inovančou aktivitou európskych firiem. Ak budú súčasné trendy pokračovať, „rozdiel medzi Európou a USA sa nezníži“, píše sa vo vyhlásení Komisie.

V rámci Únie však existujú značné rozdiely medzi krajinami. Inovačná aktivita v niektorých je vysoká, v iných výrazne zaostáva, čo môže poškodiť udržateľnosť ekonomického rastu.

Otázky

Komisia rozdelila európske krajiny do niekoľkých skupín podľa stupňa inovatívnosti v ich ekonomikách:

Každá krajina bola hodnotená na základe niekoľkých faktorov. Tradične dobre sa umiestnili severské krajiny. Pokiaľ ide o Nemecko, jeho inovačná aktivita je živená predovšetkým exportom, na domácom trhu majú inovatívne produkty stále slabšie postavenie.

Slovensko sa umiestnilo celkovo na 22. mieste. Najhoršie je na tom v oblasti tvorby poznatkov (predposledné), a podnikania a inovácií (posledné). O niečo lepšie je to pokiaľ ide o inovačné drivery. Komisia identifikovala aj pozitívne a negatívne trendy vývoja poznatkovej bázy a inovatívnosti v slovenskej ekonomike:

  • pozitívne trendy: nárast zamestnanosti v oblastiach so strednou či vysokou technologickou úrovňou (spôsobené hlavne zahraničnými investíciami v automobilovom priemysle), dostatočným počtom absolventov vedeckých a technických odborov, terciálne vzdelávanie, a nárast verejných investícií do výskumu a vývoja (hoci stále nedosiahli úroveň roka 1998).
  • negatívne trendy: nízka absolútna úroveň verejných investícií do výskumu a vývoja, výrazný pokles súkromných investícií do výskumu a vývoja (z 0,58% v 1998 na 0,23% v 2004), pokles výdavkov na informačné a komunikačné technológie.

Hlavnou výzvou pre Slovensko má byť rozvoj inovačných kapacít difúziou. Priaznivú pozíciu mu vytvárajú nadpriemerné výsledky (19% nad priemerom EÚ) v úrovni vzdelania dosahovaného mladými ľuďmi, celkové vysoké inovačné výdavky (60% nad priemerom EÚ), priemerná úroveň výdavkov na informačné a komunikačné technológie (5% pod priemerom EÚ) a predaj novo uvedených produktov (dvojnásobná úroveň oproti priemeru EÚ).

Hlavnými prekážkami zas budú pomalý rozvoj terciálneho vzdelávania, hlavne celoživotného vzdelávania, nedostatočné zastúpenie malých a stredných podnikov s inovačnými aktivitami a nedostatok prepojenia medzi verejnými a súkromnými investíciami do výskumu a vývoja.

Česká republika je na tom o niečo lepšie – celkovo je na 20. mieste. Jej výsledky sú slabé v oblasti inovačných driverov a práv duševného vlastníctva. Relatívne silná je v oblasti inovačných aplikácií (mierne pod priemerom EÚ). Trendovo sú české výsledky zlé, vo väčšine indikátorov je buď blízko pri priemere EÚ, alebo pod ním.

REKLAMA

REKLAMA