Je Lisabonská stratégia málo sociálna?

Niektorí poslanci EP by chceli vidieť viac sociálnych istôt zakotvených v Lisabonskej sratégii. Tvrdia, že bez sociálnej inklúzie nie je ani ekonomický rast.

Ľavicoví poslanci Európskeho parlamentu žiadajú, aby Lisabonská stratégia posilnila svoju sociálnu dimenziu. Sú presvedčení, že kľúčová agenda, ktorá má zabezpečiť napredovanie a rozvoj EÚ sa príliš orientuje na ekonomické faktory a zabúda na sociálnu dimenziu: “Dosiahli sme pokrok, nezamestnanosť je nízka, produktovita rastie, ale v Európe sa zároveň zvyšuje množstvo pracovných pozícií, ktoré sú neisté a krátkodobé. Je tu sociálna nerovnováha,” vyhlásil šéf parlamentnej frakcie socialistov Martin Schulz. Zároveň požiadal predsedu Komisie José Barrosa, aby sa na minulotýždňovom jarnom summite pokúsil presadiť prehodnotenie Lisabonskej agendy v tomto duchu.

Barroso však nevidí dôvod na obavy socialistov: “Lisabonská stratégia má v sebe zabudovanú flexibilitu, ktorá umožňuje pružne reagovať na meniace sa okolnosti,” vyhlásil na pôde EP v Štrasburgu.

Napokon sa však do záverov jarného summitu EÚ dostalo ustanovenie, že Rada “znovu potvrdila význam sociálnej dimenzie ako integrálnej časti Lisabonskej stratégie a zdôraznila potrebu hlbšej integrácie ekonomických, zamestnaneckých a sociálnych politík.”

Sociálna dimenzia bola v rámci Lisabonskej stratégie posilnená už pri jej prvom prepracovaní v roku 2005. Aj vtedy socialisti ostro kritizovali dokument a tvrdili, že je príliš orientovaný na hospodársky rast. Ich výhrady stále pretrvávajú. Kritizujú najmä skutočnosť, že problém sociálnej exklúzie nebol postavený ako priorita: “Európsky parlament by mal tlačiť túto otázku voči európskym lídrom – aké praktické kroky v boji proti chudobe môžeme očakávať? Čo sa bude robiť s tým, že 70 miliónov ľudí je chudobných a pritom 18,5 milióna z nich normálne pracuje?,” pýta sa poslankyňa za Európsku zjednotenú ľavicu Gabriele Zimmer.

K socialistom sa pridávajú aj zelení: “Nemôžeme vyhodnocovať úspechy Lisabonskej stratégie, keď ignorujeme skutočnosť, že výhody globalizácie nie sú rozdelené rovnomerne. Čo sa bude robiť s tými čo sú chudobní napriek tomu, že pracujú?,” tvrdí europoslankyňa Rebecca Harms. Navrhuje, že riešením by mohlo byť stanovenie sektorovej minimálnej mzdy.

Liberáli však tvrdia, že “voľný trh je najlepší prostriedok ako zlepšiť životnú úroveň,” uviedol v pléne EP Graham Watson.

O negatívnych dopadoch globalizácie na európske stredná vrstvy, a na sociálne modely, hovoril v prednáškach v rámci projektu Excelentná univerzita aj český sociológ Ján Keller. V interview pre EurActiv okrem iného povedal: “Po druhej svetovej vojne stredné vrstvy, viac ako ktokoľvek iný, ťažili z dotácií na vzdelanie, kultúru, dopravnú infraštruktúru… Špirála, ktorá viedla k blahobytu a však dnes točí opačným smerom. Stredné vrstvy príjmovo stagnujú a okrem toho si musia šetriť na prípady dlhodobej nezamestnanosti, nemoci, vzdelania pre deti, dôchodky… S klesajúcou kúpnou silou sa sťažuje tvorba nových pracovných miest vo výrobe i službách, klesá podiel daní zo spotreby – koleso sa točí opačným smerom. A čo je pre stredné vrstvy najhoršie, ostali posledným sponzorom sociálneho štátu. Najchudobnejší platia málo alebo nič, a tí hore majú tendenciu platiť stále menej. Získavajú daňové úľavy a snažia sa vytvárať daňové systémy ktoré ich zvýhodňujú.”


Prednášky a semináre sú organizované v rámci Národného projektu Excelentná univerzita, podporeného v rámci JPD NUTS II Bratislava Cieľ 3, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu www.esf.gov.sk.

REKLAMA

REKLAMA