Kreatívna ekonomika lepšie odoláva kríze

Práca v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu závisí menej ako iné povolania od negatívnych ekonomických výkyvov.

„Zamestnanie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch (Culture and Creative Sectors/CCSs) poskytovalo v rokoch hospodárskej krízy určitú mieru odolnosti,“ uvádza sa v analýze, ktorú v pondelok zverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru.

Dokument s veľavravným názvom „Odolnosť zamestnania v kultúrnych a kreatívnych sektoroch počas krízy“ vypracovala Európska sieť expertov v oblasti kultúry (EENC). Skúmali tiež podiel mladých zamestnancov v kreatívnom priemysle, zastúpenie žien a rast odvetvia v súvislosti s digitálnymi technológiami. Vychádzali pri tom z verejne dostupných štatistík, ktoré zhromažďuje Eurostat. Vďaka tomu doplnila EENC aj kratšie hodnotenia pre všetky členské štáty.

Autori analýzy upozorňujú, že existuje subsektor kreatívnej ekonomiky, ktorý kvôli kríze negatívne zasiahli zmeny vo verejnom financovaní a posun priorít v oblasti kultúry. Dlhodobá istota zamestnania bola preto v týchto prípadoch nižšia aj pre mladých ľudí, čo následne zhoršilo výkonnosť celého úseku.

Na druhej strane privátny sektor inovácii prechádzal tak výraznými zmenami, že počet pracovných príležitostí, ktoré nejakým spôsobom súvisia s IT zručnosťami, dynamicky rástol.

Prienik informačných technológií, kreativity, dizajnu a digitálnych médií predbehol všetky ostatné oblasti a lákal mladých profesionálov, ktorý uprednostňujú menej formálne pracovné prostredie. Najčastejšie sú zamestnaní v malých a stredných podnikoch alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby. Vyššie ako inde je tiež zastúpenie žien.

Viacero nelichotivých údajov o Slovensku

Na Slovensku si prieskum všíma klesajúci podiel mladých pracovníkov. Pripisuje to však celkovému demografické trendu, kedy sa populácia síce rozrastá, ale aj starne. Sociálna situácia ľudí do 26 rokov sa podľa správy zhoršuje, v posledných rokoch rastie riziko chudoby aj sociálneho vylúčenia.

Výdavky na kultúru rástli do roku 2010, následne mierne poklesli. To spôsobilo, že v roku 2003 smerovali na kultúru 3 % celkového rozpočtu, v roku 2012 len 2,58 %. Naopak počet študentov humanitných vied, architektúry, umení či žurnalistiky rástol rýchlejšie než u iných oborov. Celkovo je ale na Slovensku v sektoroch CCSs zamestnaných len 1 % ľudí, čo je polovica európskeho priemeru.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA