Lídri: Európa musí podporovať digitálne inovácie

Európska komisia a členské štáty by mali pokračovať vo svojich snahách v oblasti výskumu a inovácií. Vyplýva to zo záverov prvého dňa digitálneho summitu lídrov členských krajín. Poukazujú na to, že tým štátom, ktoré nepretržite investujú do výskumu a inovácií, sa počas súčasnej krízy darí lepšie.

Hlavy štátov a vlád sa počas prvého dňa summitu zaoberali otázkami digitálnej ekonomiky, inovácií a výskumu. Osobitnú pozornosť venovali potenciálu digitálneho hospodárstva. IT sektor totiž dokázal rásť aj počas krízy.

Lídri sa zhodli, že treba robiť všetko pre to, aby európsky priemysel posilnil digitálne produkty a služby. To ešte viac zdôrazňuje potrebu vybudovať jednotný digitálny a telekomunikačný trh a znížiť digitálne rozdiely medzi členskými štátmi.

Cestu vidia cez nové investície do zavádzania infraštruktúry schopnej dosiahnuť ciele pre rýchlosť širokopásmového internetu stanovené v Digitálnej agende pre Európu, a cez akceleráciu zavádzania nových technológií ako 4G.

Daňový aspekt digitálnej ekonomiky

Riešili tiež otázku boja proti daňovým únikom a podvodom, agresívnemu daňovému plánovaniu, narúšaniu daňového základu a presúvaniu ziskov, ktorá má tiež svoje miesto v diskusiách o digitálnej ekonomike.

Osobitne v tomto smere vyvíjalo úsilie Francúzsko, ktoré sa usiluje presadiť daň pre veľké digitálne firmy. Firmy ako Amazon, Facebook či Google využívajú sofistikované postupy daňovej optimalizácie (ktoré sú často legálne) a tým znižujú výšku dane, ktorú by mali odviesť.

Napríklad Google má pobočky v krajinách s nízkou korporátnou daňou ako je Írsko, kde nie sú také prísne predpisy. Rovnako ako Holandsko sa Írsko stalo, tzv. „tunelovým štátom“, ktorý umožňuje prevody medzi národnými dcérskymi spoločnosťami tej istej firmy.

Európska komisia sa teda bude venovať aj daňovým aspektom digitálnej ekonomiky. Lídri sa k téme opäť vrátia aj na decembrovom summite.

Jednotný digitálny trh do roku 2015

Lídri zdôraznili, že cieľ dobudovať jednotný digitálny trh do roku 2015, musí byť splnený. „Dnešná fragmentácia trhu prekáža odhaleniu plného potenciálu digitálnej ekonomiky. To si vyžaduje komplexný prístup podporujúci inovácie a hospodársku súťaž v digitálnych službách,“ píše sa v záveroch.

V tomto kontexte podčiarkli tiež význam posilnenia dôvery občanov a firiem v digitálnu ekonomiku. K tomu má prispieť včasné prijatie silného rámca pre ochranu dát a kybernetickú bezpečnosť.

Právne predpisy EÚ by tiež mali byť navrhnuté tak, aby uľahčili digitálnu interakciu medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy. „Modernizácia verejnej správy by mala pokračovať rýchlou implementáciou služieb ako e-government, e-health, e-invoicing a e-procurement. To bude viesť k tvorbe lepších digitálnych služieb pre občanov a podniky v celej Európe a úspore nákladov vo verejnom sektore.“

Mnohým ľuďom v EÚ však v súčasnosti chýbajú IT zručnosti, dôsledkom čoho len v roku 2011 bolo 300 tisíc pracovných miest v IKT sektore neobsadených. Pri pokračovaní tohto trendu bude takto do roku 2015 chýbať 900 tisíc pracovníkov. Časť štrukturálnych fondov preto podľa lídrov treba investovať do rozvoja IT zručností.

Inovácie a financovanie

„Investície do výskumu a inovácií poháňajú produktivitu a rast a sú kľúčové pre tvorbu pracovných miest,“ zdôrazňujú lídri. Zároveň poukazujú, že tým štátom, ktoré nepretržite investujú do výskumu a inovácií, sa počas súčasnej krízy darí lepšie.

Intelektuálny a vedecký potenciál sa však nie vždy pretaví do nových produktov a služieb s pridanou hodnotou, ktoré by sa mohli uplatniť aj na globálnych trhoch. Môžu za to najmä problémy s prístupom k finančným prostriedkom, prekážky na trhu či nadmerná administratívna záťaž.

Európa preto podľa lídrov potrebuje lepšiu koordináciu pri využívaní grantov či rizikového kapitálu. Pri podpore inovácií a MSP bude v budúcom rozpočtovom období významnú rolu hrať program COSME a Horizont 2020. V prípade rizikového kapitálu je dostupný program JEREMIE, ktorý sa v týchto dňoch spúšťa aj na Slovensku, ako v poslednej členskej krajine. Ide o spoločnú iniciatívu Európskej komisie a Európskeho investičného fondu (EIF). Na Slovensku sa implementuje cez Slovenský záručný a rozvojový fond (SZRF). Zameriava sa najmä na investície rizikového kapitálu a portfóliové záruky pre MSP.

„Malé a stredné podniky s počtom zamestnancov do 250 a ročným obratom max. 50 mil. eur, ktoré podnikajú v slovenských regiónoch s výnimkou investícií realizovaných v Bratislave,  sa budú môcť uchádzať počas najbližších dvoch rokov o investičné financovanie za výhodnejších a cenovo dostupnejších podmienok,“ uviedol František Doležal, riaditeľ pre stredne veľké firmy z UniCredit  Bank, ktorá v apríli podpísala zmluvu s EIB a SZRF v rámci JEREMIE. „Dostupný objem úverov, ktoré UniCredit Bank počas najbližších dvoch rokov poskytne malým a stredným podnikateľom  v rámci schémy JEREMIE,  je 70 mil. eur,“ dodal.

Európski lídri vyzvali Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojich snahách v oblasti výskumu a inovácií. Pokrok preskúmajú počas stretnutia vo februári 2014.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA