Lisabon: Snaha sa cení, no treba pridať

Komisia už dostala národné reformné akčné plány pre hospodársky rast a pracovné miesta od všetkých členských krajín a prezentovala svoju prvú ročnú správu o pokroku Lisabonskej stratégie od jej „revízie“ v marci minulého roka. Správa je mierne optimistická. Slovensku sa odporúča intenzívnejší výskum, vývoj a inovácie, riešenie regionálnych rozdielov a nezamestnanosti.

barroso
barroso

 

Krátka správa

V hodnotení reformných programov definovala Komisia štyri prioritné oblasti, v ktorých je potrebná intenzívnejšia snaha. Okrem opakovaných žiadostí na zvýšenie investícií do vzdelávania a výskumu, vyššej podpory pre malé a stredné podniky a vyššiu úroveň zamestnanosti, Komisia prišla aj s novou oblasťou, doteraz nezahrnutou v Lisabonskej stratégii: potreba definovať spoločnú energetickú politiku.

Pre novinárov predseda Komisie Barroso 25. januára 2006 v Bruseli povedal: „Mojím celkovým odkazom je, že je čas na preradenie do vyššej rýchlosti… Od minulého roku sme prešli dlhú cestu a správne základy už stoja… Teraz sa pozornosť prenáša na výsledky.“ Podpredseda Komisie Günter Verheugen, ktorý je zodpovedný za priemysel a podnikanie, porovnal 25 členských krajín ku konvoju lodí: „Konvoj opustil prístav a pomaly sa spoločne pohybuje správnym smerom – nie všetci rovnako rýchlo, no proces podporuje pomalšie lode v tom, aby pridali.“

Na otázku o obavách z rozdielov medzi národnými akčnými plánmi Verheugen priznal: „Je pravda, že kvalita je rozdielna, no som viac ako šťastný, že proces začal.“ Predseda Barroso odmietol komentovať krajiny, ktoré sú na tom horšie ako ostatné. Podľa vlastných slov verí, že kolaboratívna snaha dosiahne viac ako „menovanie a zahanbovanie“ členských krajín pre ich nedostatky. Barroso tiež dodal, že neverí v systém sankcií, ako ho používa Pakt stability a rastu: „Nebolo by to akceptované členskými krajinami, a chceme to robiť v partnerstve s nimi. Veríme, že členské krajiny budú akceptovať takého „kolegiálne“ porovnávanie, či kolektívny monitoring.“

Verheugen dodal, že na Jarnej rade (23.-24. marec 2006) bude Komisia očakávať jasné záväzky, napríklad od tých členských krajín, ktoré nespĺňajú cieľ výdavkov na výskum a vývoj vo výške 3% HDP.

Slovensko, ktorého národný akčný plán bol vypracovaný v rámci projektu Minerva, dostalo od Komisie niekoľko odporúčaní. Je medzi nimi zintenzívnenie výskumu, vývoja a inovácií, riešenie regionálnych rozdielov a nezamestnanosti. Okrem toho sa máme viac sústrediť na zamestnávanie sociálne slabých, napríklad telesne postihnutých a Rómov.

Podľa Martina Bruncka, poradcu ministra financií a jedného z autorov slovenskej Lisabonskej stratégie, sa Slovensko teší, že Európska komisia potvrdila správnosť orientácie na znalostnú ekonomiku, z ktorej slovenský reformný program vychádza. Správnosť doterajšieho smerovania má vyplývať aj z toho, že ak boli Slovensku odporučené nejaké kroky, je to ešte intenzívnejšie zameranie sa na inovácie, výskum, vzdelávanie. “Kľúčovou úlohou teraz je, aby si ministerstvá plnili úlohy, ktoré im z programu vyplývajú”, dodal M. Bruncko.

V súvislosti s odporúčaním zvýšenia investícií do výskumu a vývoja M. Bruncko pre EurActiv upozornil, že za posledné štyri roky boli verejné výdavky na vedu viac ako zdvojnásobené. “Teraz je prioritou naštartovať súkromnú sféru, aby aj ona zvýšila svoje investívcie do poznatkovo orientovanej ekonomiky”, dodal a poukázal na to, že zatiaľ čo v najvyspelejších krajinách EÚ sú súkromné investície do výskumu a vývoja v porovnaní s verejnými asi dvojnásobné, u nás je to naopak.

Európska komisia nám odporúčala určité zmeny aj v oblasti zamestnanosti. Podľa M. Bruncka, ak v slovenskom programe niektoré veci Komisii chýbajú, je to preto, že obsahuje len navrhované nové opatrenia a nemenuje už realizované reformy, ktoré teraz musia byť udržané. Celkovo však má slovenský program prinášať pozitíva pre sociálnu oblasť, lebo jeho všeobecným zameraním je skvalitňovanie pracovnej sily.

REKLAMA

REKLAMA