Lisabonská stratégia: dobrí a zlí žiaci

Týždeň pred Jarným summitom EÚ vydali dva prominentné európske think-tanky správu o pokroku pri napĺňaní Lisabonskej stratégie. Obe štúdie sa vzdávajú diplomatickej neurčitosti a neváhajú menovať „dobrých“, ale aj „zlých“ žiakov.

služby
služby

 

Pozadie

Už 23.-24. marca sa stretnú na Jarnom summite hlavy štátov a šéfovia vlád EÚ aby diskutovali o pokroku pri napĺňaní reformných programov pre rast a tvorbu pracovných miest. Jedným z hlavných bodov bude hodnotenie Národných reformných programov.

V roku 2005 Komisia obnovila Lisabonskú stratégiu, zamerala sa pri tom na generovanie ekonomického rastu a pracovných miest. Súčasne sa snažila o posilnenie angažovanosti národných vlád a aktérov. Tento „Lisabon 2“ bol založený na správe bývalého holandského premiéra Wima Koka. Jeden z Kokových návrhov však do stratégie „Lisabon 2“ neprešiel – menovanie „zlých žiakov“, krajín, ktorých reformné aktivity nie sú dostatočné.

Slovenský reformný program bol vypracovaný v rámci projektu Minerva. Zameriava sa na štyri prioritné oblasti: informačná spoločnosť; inovácie, veda a výskum; investície do ľudí a vzdelávanie; podnikateľské prostredie.

Otázky

Dva európske popredné think-tanky pripravili hodnotiace správy o pokroku reforiem a dospeli k mierne odlišným výsledkom. Obe správy sa tiež odvážili na to, čomu sa Komisia vyhla – priamo pomenovať „dobrých“ a „zlých“ žiakov lisabonského reformného procesu.

Bruselský think-tank Bruegel prezentoval svoje hodnotenie 14. marca. Jean Pisani-Ferry a André Sapir v zhrnutí varovali EÚ, aby neminula „posledný vchod k Lisabonu“. Hodnotili Národné reformné programy, ale aj spôsob, ako ich zhodnotila Komisia. Na škále medzi 1 a 12 sa väčšina krajín umiestnila pod 6 pokiaľ ide o angažovanosť v Lisabonskom procese. „Angažovanosť“ v tomto prípade znamená zapojenosť národných parlamentov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do Národných reformných programov.

Podľa Bruegel má najlepšiu „angažovanosť“ Estónsko (11), po ňom nasleduje deväť ďalších krajín so 7 bodmi (Rakúsko, Dánsko, Poľsko, Španielsko, Slovensko a iné). Najmenšie zapojenie aktérov bolo konštatované v Belgicku (3), Nemecku /2) a Británii (2).

Pisani-Ferry a Sapir pri hodnoteniach Komisie kritizovali fakt, že rámcové pravidlá stále nie sú dostatočne integrované. Od európskej exekutívy žiadali aby ďalej „zjednodušila Lisabonské pravidlá a určila priority“.

V Lisabonskom rebríčku, prezentovanom v Bruseli 20. marca, podáva londýnsky think-tank Centre for European Reform (CER) pozitívnejšie hodnotenie pokroku. „Mnohé základné trendy sú pozitívne“, hovorí sa v tlačovom vyhlásení CER. „Pomaly ale isto sa Európa pohybuje vpred vo väčšine oblastí pokrytých Lisabonskou agendou.“

V hodnotení CER je najvyššie Dánsko, blízko za ním nasleduje Švédsko a Rakúsko. Vysoké známky dostala aj Británia, HolandskoFínsko. Zlý výsledok dosiahli stredomorské krajiny – Taliansko, GréckoPortugalsko – najhoršie je však na tom Poľsko.

Slovensko v plnení cieľov Lisabonskej stratégie zaostáva – v štúdii sa umiestnilo na 22. mieste spomedzi 27 hodnotených krajín (EÚ-25, RumunskoBulharsko). Najlepším žiakom je podľa CER Dánsko, z krajín V4 je to Česko (12. miesto). Za Slovenskom zaostalo len Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko a Malta.

Štúdia Slovensku vyčíta niekoľko nedostatkov:

  • Zaostávanie v dôchodkovej reforme, ktorá by viedla k stabilizácii verejných financií. CER hodnotilo dôchodkové systémy na základe výšky veku odchodu do dôchodku.
  • Slabý pokrok v liberalizácii telekomunikačného trhu.
  • Zaostávanie v oblasti inovácií, investícií do vedy a výskumu, ako aj v oblasti duševného vlastníctva.

Celkový zoznam „dobrých a zlých žiakov“ je v jednotlivých oblastiach nasledujúci:

  • Inovácie
    • Najlepší: Dánsko, Estónsko, Švédsko
    • Zaostávajúci: Česko, Grécko

  • Veda a výskum
    • Najlepší: Fínsko, Slovinsko, Švédsko
    • Zaostávajúci: Grécko, Poľsko

  • Telekomunikácie a komunálne služby
    • Najlepší: Švédsko, Veľká Británia
    • Zaostávajúci: Grécko, Portugalsko, Slovensko

  • Podpora začínajúcich podnikov
    • Najlepší: Dánsko, Estónsko, Veľká Británia
    • Zaostávajúci: Česko, Grécko, Poľsko

  • Štátna pomoc a ochrana súťaže
    • Najlepší: Česko, Švédsko, Veľká Británia
    • Zaostávajúci: Francúzsko, Poľsko

  • Zvyšovanie zamestnanosti
    • Najlepší: Dánsko, Švédsko
    • Zaostávajúci: Grécko, Taliansko, Poľsko

  • Zvyšovanie životnej úrovne
    • Najlepší: Fínsko, Slovinsko, Švédsko
    • Zaostávajúci: Malta, Portugalsko

  • Reforma sociálneho zabezpečenia
    • Najlepší: Dánsko
    • Zaostávajúci: Taliansko, Poľsko, Slovensko

  • Ochrana životného prostredia

Pozície

Na tlačovej konferencii počas Európskeho podnikateľského summitu, 17. marca, viceprezident Komisie Verheugen spochybnil správu Bruegel keď na otázku EurActivu odpovedal: „Je predčasné hodnotiť novú stratégiu v čase, keď sú Národné reformné programy na svete len pár týždňov.“ Verheugen, poverený koordináciou politiky pre podporu konkurencieschopnosti, tiež vyhlásil, že v medzinárodných vzťahoch neexistuje dôkaz, že by stratégia „menovania a zahanbenia“ kedykoľvek fungovala: „Táto správa je viac o ideológii, než o vede“, uzavrel viceprezident.

Na rovnakej tlačovej konferencii Philippe de Buck, šéf európskej federácie zamestnávateľov, UNICE, podporil komisára v odmietaní konkrétneho menovania „dobrých“ a „zlých“ krajín. Jeho vyhlásenie bolo pravým opakom slov prezidenta UNICE Sellièra spred pár mesiacov, kedy na inej konferencii UNICE naznačil, že jeho organizácia necúvne pred menovaním konkrétnych krajín, ktoré v reformných snahách zaostávajú.

Ďalšie kroky

  • Európska rada (Jarný summit) sa uskutoční 23.-24. marca 2006.

REKLAMA

REKLAMA