Ľudia sťahujú filmy, lebo je slabý výber

Európsky filmový priemysel by mal hľadať biznis model, ktorý rozšíri ponuku v online prostredí. Konštatuje to štúdia Európskej komisie.

Takmer 70 % Európanov sťahuje alebo si na internete prezerá filmy, či už legálne alebo nelegálne. Potvrdzujú to štúdia Európskej komisie o správaní sa divákov. Filmy na svojich zariadeniach pozerá 40 % majiteľov smartfónov a 60 % používateľov tabletov.  

Podľa spomínanej štúdie je to aj dôsledkom obmedzenej ponuky kín. Európsky filmový priemysel by mal preto uvažovať o nových typoch tvorby zisku, napríklad cez online platformy, ktoré zlepšili ponuku a zasiahli nových divákov, nabáda štúdia. 

Stojí na dátach z 10 krajín EÚ (Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Španielska, Nemecka, Poľska, Chorvátska, Rumunska, Litvy a Dánska) a rozhovoroch s 5 000 ľuďmi.

„Štúdia potvrdzuje, že európsky filmový priemysel nevyužíva naplno svoj potenciál osloviť nové publikum a ani cezhraničné partnerstvá. Apelujeme na filmových tvorcov aby využili zdroje z programu Tvorivá Európa, najmä z jeho podprogramu MEDIA“, hovorí eurokomsiárka zodpovedná za vzdelávanie, kultúru, mládež a multilingvizmus Androulla Vassiliou.

Podprogram MEDIA má počas nasledujúcich siedmych rokov rozpočet na podporu 2 000 kín a 800 európskych filmov. Gro podpory smeruje na distribúciu filmu mimo krajiny vzniku.

Štúdia EK o tom, kto sú diváci európskeho filmu ďalej konštatuje:

  • V Európe ročne vznikne viac ako tisíc filmov, väčšina z nich sa uvedie len v krajine, kde vznikli
  • 68 % respondentov uviedlo, že si sťahuje filmy zadarmo a 55 % sleduje streamované filmy na svojich počítačoch alebo iných zariadeniach ako sú tablety.
  • Zadarmo filmy sťahujú zväčša mladí ľudia, žijúci v mestách, vzdelaní, ktorí majú záujem o čo najrôznorodejšie filmy. Týchto práve frustrujú vysoké náklady a nízka ponuka legálnych možností sledovania filmov.
  • 14 % respondentov nemá kino na dosah do 30 minút od miesta svojho bydliska. Toto číslo je až 37 % v Rumunsku, 27 v Litve a 16 % v Chorvátsku.
  • Európske filmy sú vnímané ako originálne, podnecujú k zamysleniu, no ľudia sú do veľkej miery kritický voči „pomalým a ťaživým“ dejovým líniám.
  • Väčšina ľudí si film, na ktorý ide do kina vyberie až tesne pred tým.
  • Najefektívnejším marketingovým nástrojom sú trailery.
  • 28 % respondentov sleduje filmy z festivalov.
  • Takmer polovica sa nejakým spôsobom vzdelávala v oblasti filmu – napríklad v školách, na univerzitách či vo filmových kluboch.

Štúdia delí filmových divákov do 5 kategórií:

Filmoví „závisláci“ (24 % z filmových divákov) – s ľahkosťou sa pohybujú v digitálnom prostredí, pričom táto skupina obsahuje viac mužov ako žien, skôr mladších ročníkov. Pochádzajú z mestského prostredia a aktívne sa zaujímajú o médiá a kultúru.

Prieberčiví diváci nezávislých filmov (22 %) – pracujúci dospelí, bezdetní alebo s jedným dieťaťom, ženy medzi 26-50 s priemerným príjmom a vysokým stupňom vzdelania a profesionálneho zaradenia, napríklad v akademickom prostredí.

Milovníci blockbusterov (16 %) – sledujú najmä americké trháky. Ich socioekonomický profil i dostupnosť mediálnych zariadení sú priemerné. Žijú v menej urbánnych oblastiach a majú obmedzenejší prístup ku kinám.

Príležitostí diváci filmových hitov (21 %) – sledujú relatívne málo filmov a o kultúru vo všeobecnosti sa skôr nezaujímajú. Sú to zväčša mladšie ženy stále vo vzdelávacom procese, skôr z vidieckeho prostredia.

K filmom indiferentní (16 %)  – pozerajú najmenej filmov a sú odrezaní od väčšiny kultúrnych aktivít nad rámec televízie, či videohier. Sú to zväčša mladší alebo starší muži, sociálne slabší, z menších mestských sídiel a majú tiež najmenej technických zariadení. Ak pozerajú filmy sú to skôr americké akčné filmy a komédie.

Tí, ktorí majú v obľube európske filmy sa nachádzajú najmä v prvých dvoch kategóriách. Štúdia má pomôcť tvorcom verejných politík a iniciatív v oblasti kultúry pri ich efektívnom nastavení.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA