Málo ambiciózne ciele vo vede a výskume

Závery jarného summitu ukazujú premenlivosť v ambíciách jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o spoločne odsúhlasený barcelonský cieľ zvýšiť do roku 2010 mieru investovania do výskumu na úroveň 3% HDP.

výskum, vývoj
výskum, vývoj

 

Krátka správa:

„Európska rada opakovane vyjadruje svoj záväzok, ktorý dala v Barcelone, víta vykonaný pokrok, pokiaľ ide o stanovenie špecifických národných cieľov a vyzýva všetky členské štáty, aby podporovali tie politiky a aktivity, ktorých cieľom je dosiahnutie celkového cieľa 3% do roku 2010, berúc do úvahy odlišné východiskové body členských štátov,“ znejú závery jarného summitu Európskej rady z 24. marca 2006.

Ciele na výdavky v oblasti vedy a výskumu (R&D), stanovené v národných reformných programoch do roku 2010 a pripojené k záverom jarného summitu, ukazujú však premenlivé a často nižšie národné ciele než 3% HDP, ktoré bolo odsúhlasené v Barcelone v roku 2002. Grécko (1.5%), Portugalsko (1.8%), Španielsko (2%) a Taliansko (2.5%) spolu s Írskom (2.5% do roku 2013) a Veľkou Britániou (2.5% do roku 2014) podstatne zredukovali svoje ambície. Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko dodržali 3%-ný cieľ, kým Fínsko a Švédsko, ktoré sú už nad úrovňou 3%, si dali za cieľ dosiahnuť do roku 2010 úroveň 4%.

Nové členské štáty majú ešte nižšie percentuálne miery (0.75%-3%), ale pokiaľ ide o celkový nárast, ich ciele predstavujú strojnásobenie ich súčasných investícií.

Ukazovateľ za Slovensko je na úrovni 0,53% HDP za rok 2004, čo je po Malte (0,273%) a Cypre (0,37%) najmenej z celej EÚ-25. Susediace štáty sú na tom o čosi lepšie: Česká republika s 1,28%, Maďarsko s 0,89% a Poľsko s 0,58%. Do roku 2010 sa SR plánuje dostať na úroveň 1,8% (rovnako Maďarsko), kým Poľsko si stanovilo cieľ 1,65% a ČR 2,06% HDP do roku 2010.

„Cieľ 3%, stanovený v Barcelone, by nemal byť považovaný za cieľ, ale skôr za ukazovateľ toho, či veci robíme správne alebo zle,“ tvrdí komisár pre vedu a výskum Janez Potočnik, ktorý tiež opakovane povedal, že „nárast investícií do vedy a výskumu nie je zárukou úspechu, ale ak ich nezvýšime, je to garantované zlyhanie.“

Podpore vedy a výskumu je v sloveskom Národnom programe reforiem (národný akčný plán pre Lisabonskú stratégiu) venovaná celá jedna časť. Vláda si v tejto obasti ako hlavný cieľ stanovuje “vytvoriť základné predpoklady pre rozvíjanie vedy, výskumu a inovácií na úrovni vyspelých európskych krajín”. Popri všeobecne nízkej úrovni investícií do oblasti výskumu a vývoja je na Slovensku v tomto kontexte výrazným problémom nízka angažovanosť súkromnej sféry. Program preto navrhuje niekoľko nástrojov na zvýšenie motivácie súkromnej sféry investovať do perspektívnych, inovačných oblastí, čo má podporiť schopnosť slovenských subjektov čerpať pomoc aj z fondov EÚ. Práve vonkajším zdrojom je venovaná veľká pozornosť – fondy EÚ, rámcový program EÚ pre výskum a vývoj, finančný nástroj EHS, Nórsky finančný nástroj, European Science Foundation a pod.

REKLAMA

REKLAMA