Mobilita v EÚ – prehľad

Schopnosť flexibilne meniť pracovné miesto – či už len medzi rôznymi firmami alebo odvetviami, alebo spojená so sťahovaním sa medzi regiónmi, krajinami, je považovaná za kľúčovú pre riešenie európskych problémov so zamestnanosťou. Mobilita pracovnej sily však nevyžaduje len pripravenosť pracovníkov, ale aj špecificky prispôsobené systémy sociálneho zabezpečenia, formy vzdelávania, a zodpovedných zamestnávateľov.

 

Pozadie

Mobilita pracovnej sily je kľúčovým prvkom v snahe EÚ vytvoriť konkurencieschopnejšiu ekonomiku. V súčasnosti pracuje a žije v inej ako vlastnej krajine asi 1,5% obyvateľov EÚ, toto číslo sa pritom za posledných 30 rokov nezmenilo napriek zvýšeným možnostiam vytváraným európskou integráciou.

Cieľom Európskeho roku mobility pracovníkov je zvýšiť tento počet a podporiť mobilitu pracovnej sily aj v rámci krajín. Mobilita má, okrem iného, prispievať k rozvoju zručností a poznatkov na pracovnom trhu EÚ charakterizovanom vysokou priemernou nezamestnanosťou.

Otázky

Právne obmedzenia mobility

Viaceré z pôvodných členských krajín EÚ sa rozhodli reagovať na komplexné následky rozšírenia EÚ v roku 2004 zavedením prechodných opatrení na voľný pohyb pracovnej sily z nových členských krajín (s výnimkou Malty a Cypru). Túto možnosť im dávala prístupová zmluva. Obmedzenia mohli byť zavedené na dva roky, následne sa malo prehodnotiť ich fungovanie s možnosťou predĺženia prechodných obmedzení na ďalšie tri roky. Ak by aj potom krajina usúdila, že otvorenie trhu práce bude mať vážne a negatívne sociálne a ekonomické dopady, mala možnosť rozhodnúť o uplatňovaní obmedzení na posledné dva roky (takzvané „pravidlo 2+3+2“).

K 1. máju 2006, po uplynutí prvého dvojročného obdobia, bol postoj krajín EÚ-15 rozličný. Niektoré sa rozhodli nasledovať Britániu, ÍrskoŠvédsko, ktoré otvorili trh práce už v roku 2004, iné iba uvoľnili regulácie a uľahčili vstup na svoj trh v špecifických sektoroch trpiacich nedostatkom pracovnej sily, iné pokračujú v pôvodnom systéme reštrikcií. Prehľad nájdete na tejto stránke.

Mobilita výskumných pracovníkov

Výskum je jedným z hlavných motorov hospodárskeho a sociálneho rozvoja v poznatkovo orientovanej ekonomike. Plný inovačný potenciál ľudského kapitálu je však možné využiť len v prípade, že výskumní pracovníci majú prístup k najlepším možnostiam vzdelávania a kariérneho rozvoja vo všetkých štádiách profesionálneho života. Mobilita a spolupráca výskumných pracovníkov je preto dôležitým predpokladom úspechu európskej vedy. Lepšie príležitosti mobility v rámci hraníc EÚ tiež môžu zabrzdiť „únik mozgov“ z Únie, keď mnohí vedci odchádzajú z Európy do USA.

Európska únia sa preto dlhodobo snaží podporovať mobilitu študentov a vedcov. Dostala sa aj medzi hlavné ciele Európskej oblasti výskumu (ERA), ktorá sa v rámci Lisabonskej stratégie snaží zlepšiť výsledky EÚ na poli vedy a výskumu.

  • Šiesty rámcový výskumný program: 1,58 miliardy eur – asi 9% celkového rozpočtu programu – je určených pre ľudské zdroje a mobilitu.
  • Tieto snahy budú posilnené aj v budúcom Siedmom rámcovom výskumnom programe takzvanými Opatreniami Marie Curie. Ich cieľom je posilnenie odborného výcviku, kariérnych možností, a mobility výskumných pracovníkov. Mimoriadna pozornosť má byť venovaná rozvoju zručností a kariérnych možností, zintenzívneniu väzieb medzi univerzitami a podnikmi a posilnení vzťahov medzi národnými vzdelávacími systémami.

Ďalšie informácie nájdete v súbore liniek o Šiestom rámcovom programe Siedmom rámcovom programe.

Vzdelávanie a odborný výcvik

Pôsobenie za hranicami vlastnej krajiny nie je prospešné len pre vedcov a výskumných pracovníkov, ale aj pre študentov, žiakov či odborníkov v určitých oblastiach. Pri 437 000 študentoch, ktorí študovali v zahraničí v roku 2004, je to už teraz geograficky najmobilnejšia časť populácie EÚ.

Komisia stanovila základné línie budúcich vzdelávacích a výcvikových programov (2007-2013) vo dvoch oznámeniach – „Nová generácia vzdelávacích a výcvikových programov“ a „Občianstvo v praxi“ – ako aj v návrhu pre program podpory vzdelávania a celoživotného vzdelávania. Cieľom je, aby do roku 2013 benefitovalo zo vzdelávania každý rok minimálne 50 000 dospelých. Ďalšia podpora sa realizuje cez nasledujúce programy:

  • Bolognský proces: jeho cieľom je vytvorenie Európskej oblasti vyššieho vzdelávania (do roku 2010). Kľúčovým prvkom je prekonanie bariér efektívneho vykonávania voľného pohybu. Študenti by mali získať ľahší prístup k študijným a výcvikovým možnostiam mimo vlastnej krajiny. učitelia, výskumní pracovníci a administratívni zamestnanci by mali získať uznávanie a valorizáciu času stráveného výskumom, vyučovaním či prácou v inej krajine, pri zachovaní ich štatutárnych práv.
  • Cieľom programu Erasmus je „posilnenie kvality a európskej dimenzie vyššieho vzdelávania podporou nadnárodnej spolupráce medzi univerzitami, posilnením európskej mobility a zlepšením trnasparentnosti a plným akademickým uznávaním štúdia a kvalifikácií v Únii“. Do roku 2010 by malo Erasmus využiť tri milióny študentov, čo znamená strojnásobenie 120 000 študentov ročne ktorí sa na programoch Erasmus zúčastnia v súčasnosti.
  • Program Leonardo bol vytvorený pre podporu medzinárodných projektov založených na spolupráci medzi rôznymi hráčmi v oblasti odborného výcviku – odbornými školami, inými inštitúciami odborného vzdelávania, univerzitami, firmami i podnikateľskými združeniami. Do roku 2013 má mať každý rok prístup k programu Leonardo najmenej 150 000 ľudí.
  • Opatrenie Comenius: na tomto programe európskej spolupráce v oblasti školského vzdelávania by malo participovať minimálne desať percent žiakov v školách v Únii a ich učiteľov (dnes sú to tri percentá).

Ďalšie informácie nájdete v súbore liniek o Bolognskom procese Vzdelávacej politike a EÚ.

Verejná mienka a mobilita

Podľa prieskumu Eurobarometra Európania a ich mobilita majú občania k cezhraničnej mobilite tým pozitívnejší prístup, čim je ekonomika ich krajiny viac konkurencieschopná a čím je mobilnejšia jej pracovná sila. Výsledky prieskumu ukázali že najpozitívnejší postoj majú ľudia v Dánsku, Švédsku a Írsku, zatiaľ čo Gréci, Cyperčania a Belgičania ju vnímajú najnegatívnejšie. Bez ohľadu na skepsu či nadšenie z mobility však považuje väčšina ľudí v Únii „slobodu cestovať a pracovať v EÚ“ za najväčší prínos EÚ, pred „mierom“ a „euro“.

Možnosť pracovať v iných členských krajinách EÚ je veľmi pozitívne vnímaná aj na Slovensku (v pozitívnom prístupe k mobilite na dlhé vzdialenosti sme na 4. mieste v EÚ), hoci Slováci nepatria medzi najmobilnejšiu pracovnú silu – v pripravenosti hľadať prácu v inej krajine sme mierne pod priemerom EÚ-25 (asi 36%, najpripravenejší sú Poliaci – viac ako 50%) a v meradle počtu zamestnaní na jedného pracovníka je slovenská pracovná sila druhá najmenej mobilná v EÚ (po rakúskej).

Kritici podpory mobility poukazujú na jej negatíva – najmä „únik mozgov“ z mladých ľudí z menej rozvinutých regiónov, čo ešte oslabuje ich schopnosti ďalšieho rozvoja a zosilňuje regionálne rozdiely.

Podpora mobility

Rok 2006 bol vybratý za Európsky rok mobility pracovníkov. Komisia sa snaží podporiť diskusie o práve na hľadanie si zamestnania, práve pracovať a práve bývať v inej ako vlastnej krajine – všetky tieto práva sú formálne zabezpečené, ich uplatňovanie však brzdia viaceré bariéry. Zaoberá sa situáciu pracovníkov žijúcich v pohraničných regiónoch, ktorí dochádzajú pravidelne za prácou do inej krajiny, prechodnými reštrikciami voľného pohybu pracovníkov z EÚ-8, postavením pracovníkov z nečlenských krajín, prenosnosťou dôchodkových práv (v prvom i druhom pilieri) a podobne.

Sieť EurActiv sa stala komunikačným partnerom Roka mobility a o týchto témach bude prinášať pravidelné informácie. V prípade záujmu sa zaregistrujte pre zasielanie aktualít e-mailom.

REKLAMA

REKLAMA