Nobelovu cenu za chémiu získali vedci za výskum podporený z eurofondov

V piatkovom vyhlasovaní Nobelovej ceny za mier môže snaha Únie v Dohode o iránskom jadrovom programe rovnako uspieť.

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2017 udelili včera (4. októbra) Švédska kráľovská akadémia vied Jacquesovi Dubochetovi, Joachimovi Frankovi a Richardovi Hendersonovi. Trojica vedcov vyvinula kryo-elektronový mikroskop, ktorý zjednodušuje a zlepšuje zobrazovanie biomolekúl.

Dvaja z laureátov boli pritom súčasťou výskumných projektov, financovaných Európskou úniou.

V piatok bude ale Únia očakávať aj výsledky v inej kategórii. Trio John Kerry, Mohammad Javad Zarif a Federica Mogheriniová by mohli Dohodu o iránskom jadrovom programe zamiešať karty v ocenení za mier.

Irán: Ak budú Spojené štáty pokračovať v sankciách, odpovieme v priebehu hodín

Priame zapojenie do Úniou financovaných projektov

„Som hrdý na to, že podpora Európskej únie pomohla dvom laureátom Nobelovej ceny v tomto roku posunúť biochému do novej doby, čím bude jednoznačným prínosom pre spoločnosť a hospodárstvo,“ povedal Carlos Moedas, eurokomisár pre Výskum, vedu a inovácie.

Laureáti tohoročnej Nobelovej ceny za chémiu. FOTO: FB Nobel Prize

Jacques Dubochet, profesor biofyziky na Univerzite v Lausanne, bol súčasťou projektu 3D-3M, ktorý z Bruselu získal príspevok vo výške 10 miliónov eur. Projekt sa zameriaval na vývoj nových prístupov elektrónovej mikroskopie pri štúdiu komplexov proteínov a bunkovej supramolekulárnej architektúry.

Richard Henderson, profesor z Univerzity v Cambridge, participoval na projekte INSTRUCT, ktorý získal finančné prostriedky vo výške 4,5 milióna eur na budovanie infraštruktúry pre štrukturálne biologické štúdie. Podieľal sa aj na projekte v rámci Európskeho partnerstva programu Marie Sklodowska-Curie pod názvom MEMBRANE PROTEASES, ktorý sa zaoberal celulárnou signalizáciou.

Richard Henderson a Joachim Frank boli navyše externými expertmi pri vyhodnocovaní projektov Európskeho výskumného centra, Frank okrem toho aj nezávislým expertom pri vyhonocovaní Šiesteho rámcového programu.

Únia chce cenu za Iránsku jadrovú dohodu

Brusel s napätím očakáva aj vyhlasovanie výsledkov Nobelovej ceny za mier. Kto ale prevezme prestížnu cenu je ťažké hádať, pretože mená kandidátov – celkovo 318 v tomto roku – sú starostlivo chráneným tajomstvom, tak, ako tomu bolo aj v minulosti.

Po tom, čo za svoje úsilie o nastolenie mieru v Kolumbii po polstoročnom konflikte s povstalcami získal minulý rok cenu prezident Juan Manuel Santos, by bolo mierové ocenenie za nešírenie zbraní v tomto roku vhodné, hovoria komentátori.

„Nobelov výbor by poriadne rozvíril vody, ak by cenu udelil jadrovej dohode z Iránu,“ povedal pre EurActiv.com historik mierovej ceny, Asle Sveen.

Česť by v tomto prípade pripadla bývalému amerického ministrovi zahraničných vecí Johnovi Kerrymu, iránskemu ministrovi zahraničných vecí Mohammadovi Javadovi Zarifovi a šéfke zahraničnej politiky EÚ Federice Mogheriniovej – kľúčovým architektom Dohody z roku 2015.

Ocenenie tejto snahy by ale neostalo bez ohlasu v Bielom dome vo Washingtone. Prezident Donald Trump sa k obsahu i napĺňaniu Dohody kriticky vyjadroval ešte v čase prezidentskej kampane a pred plénom v Organizácii spojených národov ju prednedávnom nazval „zahanbujúcou“.

Čo dnes trápi svet? V OSN zneli tento týždeň najdôležitejšie prejavy

Aj keď identita kandidátov na Nobelovu cenu, ktorej nedávnym laureátom je aj bývalý americký prezident Barack Obama, pakistanská bojovníčka za ľudské práva Malala Yousafzaiová, ako aj Európska únia, sú oficiálne utajované, tí, ktorí sú spôsobilí jednotlivcov alebo skupiny menovať, môžu svoje rozhodnutia slobodne zverejňovať.

V tomto roku sa v súvislosti s mierovým ocenením spomína aj koalícia mimovládnych organizácii Medzinárodná kampaň na zrušenie jadrových zbraní (ICAN), ku ktorej sa už pridalo 122 krajín, či Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR) a jej šéf, Filippo Grandi, alebo lekár Denis Mukwege z Konga, ktorý sa venuje liečbe sexuálne zneužitých žien.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA