Odbory a MVO-čky za viac udržateľného rozvoja

EÚ by mala umiestniť sociálne a environmentálne ciele do centra lisabonskej stratégie pre rast a pracovné miesta, tvrdia účastníci konferencie, zorganizovanej ETUC, Sociálnou platformou a Európskym environmentálnym úradom.

 

Pozadie:

Niekoľko sto aktivistov z mimovládnych organizácií navštívilo 6. marca 2006 konferenciu v Bruseli, aby diskutovalo o vzťahu medzi pozmenenou lisabonskou stratégiou pre ekonomický rast a pracovné príležitosti a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja EÚ. Hoci je trvalo udržateľný rozvoj preklenujúcim princípom všetkých politík EÚ, dôraz Komisie na konkurencieschopnosť, ekonomický rast a tvorbu pracovných príležitostí vytvára priestor pre obavy odborov a MVO-čiek, týkajúce sa sociálnej inklúzie a environmentálnej udržateľnosti.

Komisia zverejnila revíziu stratégie trvalo udržateľného rozvoja v ešte v decembri 2005 a strednodobá revízia tejto stratégie práve prebieha v diskusiách v Rade, Parlamente, Ekonomickom a sociálnom výbore a Výbore regiónov.

Otázky:

Lisabonská stratégia a stratégia trvalo udržateľného rozvoja musia nájsť inovatívne politické odpovede na niekoľko výziev, súvisiacich s globalizáciou:

  • strata konkurencieschopnosti európskeho priemyslu vo vzťahu k rastúcej dôležitosti ekonomických veľmocí ako Čina či India

  • následný tlak na zamestnanosť a pracovné príležitosti a potrebné štrukturálne reformy v sociálnych modeloch EÚ (systémoch sociálnej ochrany a blahobytu)

  • starnutie európskej populácie

  • zdravotné ohrozenia a kvalita života

  • rýchlo rastúce ohrozenie v dôsledku spotreby prírodných zdrojov („prírodného kapitálu“)

Európski ako aj národní lídri majú ťažkosti s vyvážením týchto dvoch stratégií. Hoci je tu neustále politická rétorika o vzájomnej komplementárnosti oboch stratégií („stav, kedy všetci získajú“), v realite politiky, podporujúce konkurencieschopnosť a implementujúce potrebné sociálno-ekonomické reformy, sa niekedy krížia s potrebou ochraňovať sociálnu súdržnosť v Európe a potrebu dostať rastúcu ekonomiku do rovnováhy s ochranou prírodných zdrojov.

Pozície:

Na konferencii obhajoval predseda Komisie Barroso ambície zboru komisárov, pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj. Podčiarkol potrebu angažovania zainteresovaných strán a členských štátov v procese implementácie týchto dvoch stratégií a poukázal na národné lisabonské reformné programy, ktoré vidí ako „zdravý základ pre napredovanie“. Barroso sa zmienil o iniciatívach EÚ v sfére ekoinovácií ako ETAP (akčný plán pre environmentálne technológie) a ťah k eko-efektivite ako o príkladoch jeho oddanosti voči cieľom trvalo udržateľného rozvoja.

Minster hospodárstva Rakúska Martin Bernstein ako zástupca predsedníckej krajiny v EÚ pritiahol pozornosť na trvalo udržateľnú energetickú poliitku. „EÚ sa zobudila na výzvu energie,“ povedal Bartenstein. Vyhlásil, že EÚ je svetovým lídrom v sociálnej súdržnosti a udržateľnosti.

John Monks, líder Európskej odborovej federácie ETUC, poukázal na vysokú mieru úspor v Európe. „Financujeme deficity USA,“ povedal. Poukázal na obrovské štrukturálne reformy, ku ktorým došlo (napr. v Nemecku) a vysvetlil postoj občanov k úsporám ako výsledok neistoty v dôsledku týchto reforiem. „Nepotrebujeme viac deregulácie, ale stratégiu „chytrého rastu“, založenú na udržateľnosti,“ dodal Monks.

Predsedníčka Sociálnej platformy Anne-Sophie Parentová povedala, že jej organizácia súhlasí s dôrazom na rast a pracovné príležitosti, ale požaduje viac „kvalitných pracovných príležitostí“ a väčšiu pozornosť, venovanú celoživotnému vzdelávaniu a programom pre mládež.

Mikael Karlsson, predseda Európskeho environmentálneho úradu (EEB), vyzval Komisiu, aby prevzala líderstvo pri stanovení ceny za využívanie životného prostredia a vyčerpávania prírodných zdrojov. EÚ by mala postupne skončiť so škodlivými podporami, realizovať ekologické daňové reformy a nechať „ozelenieť“ verejné obstarávanie. Karlsson tiež požadoval presun od daní na zamestnanosť k daniam na vzácne prírodné zdroje.

V debate, ktorá nasledovala, predseda Komisie Barroso opäť zdôraznil dôležitosť národných lisabonských reformných programov. „Je to po prvý raz v ekonomickej histórii, že 25 krajín používa istý druh kolektívneho monitorovania svojich ekonomických politík,“ vyhlásil Barroso.

Ďalšie kroky:

  • na summite EÚ 22.-23. marca v Bruseli lídri EÚ zhodnotia pokrok v implementovaní pozmenej lisabonskej reformnej agendy
  • Výbor reginónov v dňoch 20.-21. marec zorganizuje verejný híring k prehodnoteniu stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj

REKLAMA

REKLAMA