Partnerstvo zvýši zamestnanosť

Jedným z odkazov „Týždňa zamestnanosti“ je, že sociálni partneri, regióny a samosprávy majú byť viac zapojení do zamestnaneckých politík EÚ. Len tak dokáže Európa znížiť nezamestnanosť.

partnerstvo
partnerstvo

 

Pozadie

Trinásty „Týždeň zamestnanosti“, ktorý sa koná 16.-18. mája v Bruseli, sa sústredil na tému „Spoluprácou pre rast a pracovné miesta“. Politickí rozhodovatelia, mimovládne organizácie i zástupcovia výkonnej sféry diskutujú o trendoch a politikách v oblasti európskej politiky zamestnanosti. Diskusie sa dotýkali niekoľkých bodov:

  • Vytvára nová, rozšírená EÚ ten typ pracovných miest, ktoré zabezpečia rast a prosperitu v expandujúcej globálnej ekonomike?
  • Ako dobre sa firmy a pracovníci prispôsobujú zmene? Smeruje Európa k lepšej rovnováhe medzi pracovným a voľným časom? Rozvíjame správne zručnosti pracovnej sily, ktoré zabezpečia pokračujúcu konkurencieschopnosť?
  • Ako úspešné je budovanie partnerstiev, podpora mobility, riešenie demografických a sociálnych výziev, vytváranie pracovných miest budúcnosti?

Luxemburský summit zamestnanosti v roku 1997 odštartoval ideu Európskej stratégie zamestnanosti. Táto stratégia má tri ciele: dosiahnutie plnej zamestnanosti, zvýšenie produktivity a kvality práce a podpora kohézie.

V odpovedi na dvojitú výzvu globalizácie a demografických výziev (starnutie populácie) si Európska rada v Lisabone stanovila ambiciózne ciele:

  • dosiahnutie celkovej miery zamestnanosti na úrovni 70% do roku 2010 (v 2005 to bolo 67%)
  • dosiahnutie zamestnanosti žien na úrovni 60% do roku 2010 (v 2005 to bolo 57%)
  • dosiahnutie zamestnanosti starších pracovníkov (55 rokov a viac) na úrovni 50% do roku 2010

Podľa Európskej komisie bola na Slovensku v roku 2004 celková zamestnanosť 57%, zamestnanosť starších pracovníkov len 26,8%.

Otázky

Pri plnení cieľov zamestnanosti sa podarilo zatiaľ dosiahnuť len čiastočné úspechy. Vstup nových členských krajín v máji 2004 pridal týmto problémom nový rozmer – miera zamestnanosti v transformujúcich sa ekonomikách bola v priemere nižšia ako v pôvodných členských krajinách. V roku 2005 Komisia obnovila Lisabonskú stratégiu s vierou, že posilnenie zaangažovania národných vlád prostredníctvom akčných plánov prinesie viditeľnejšie výsledky.

Pozície

Antonis Kastrissianakis, riaditeľ pre zamestnanosť na Európskej komisii, vyhlásil, že nová Lisabonská stratégia a národné akčné plány predložené pred posledným Marcovým summitom mu „dodávajú odvahu“. Podľa neho je pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov zamestnanosti „zmiešaný“ čiastočne aj kvôli pomalému rastu a poklesu produktivity pracovnej sily. A tak, hoci EÚ vytvorila „22 miliónov pracovných miest, stále potrebuje ďalších 70 miliónov“. Kastrissianakis žiadal väčšiu spoluprácu, ktorá má pomôcť riešiť problémy ako nízka zamestnanosť a produktivita, charakteristické najmä pre niektoré konkrétne regióny. Poukázal aj na problematický proces na niektorých trhoch práce, ktorý vytvára insiderov a outsiderov – tí prví sú „nadmerne chránení“, tí druhí „nadmerne nechránení“.

Henri Malosse, predseda Sekcie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a občianstvo v Hospodárskom a sociálnom výbore, zaútočil proti zachovaniu obmedzení voľného pohybu pracovnej sily z nových členských krajín. Mimoriadne tvrdo vystúpil voči vlastnej krajine: „Hrozba poľského inštalatéra vo Francúzsku bola zahanbujúca. Poznám len poľského elektrikára, Lecha Walesu, ktorý pomohol zvrhnúť komunizmus.“ Henri Malosse vyjadril porozumenie zo sklamaním niektorých občanov, podľa ktorých „EÚ nepriniesla po eure nič konkrétne“. Podľa neho európske krajiny sklamali mladú generáciu tým, že akceptovali trvalo vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí.

Gerhard Stahl, generálny tajomník Výboru regiónov, poznamenal, že aj keď sa hospodárske rozdiely medzi jednotlivými krajinami EÚ zmenšili, rozdiely medzi jednotlivými regiónmi rastú. V tejto súvislosti upozornil, že len 17% regiónov je spokojných so spôsobom, akým boli zapojené do tvorby národných akčných programov. Gerhard Stahl tvrdil, že je potrebné partnerstvo medzi inštitúciami EÚ, členskými krajinami, regiónmi a sociálnymi partnermi. Vďaka nemu by mohli byť rozhodnutia robené „bližšie pri občanoch“.

Kent Andersson, zástupca starostu švédskeho Malmö a predseda sociálneho výboru Euirocities, hovoril o potrebe nového „procedurálneho myslenia“, ktoré mestám zabezpečí, že budú chápané ako aktéri v procese zamestnaneckej politiky, pretože „mestá sú motorom rastu a zamestnanosti ako v mestách, tak aj mimo nich“.

Umberto Poalucci, zástupca firmy Microsoft, nazval 18 miliónov nezamestnaných v Európe „tragédiou“. Posilnenie zamestnateľnosti v Európe je podľa neho možné uskutočniť zvýšením zručností „v reťazi inovácií od vrcholných až po najnižšie zručnosti“ a posilnením partnerstva medzi vládou a podnikateľmi.

Vydavateľ EurActiv.com Christophe Leclercq, ktorý predsedal otváraciemu stretnutiu podujatia, ktoré sa venovalo „Rastu a zamestnanosti v novej rozšírenej Európe“, poznamenal, že pre Európu nie je žiadna otázka dôležitejšia ako zamestnanosť. Pracovné miesta nevytvárajú inštitúcie EÚ, ale podniky.

REKLAMA

REKLAMA