Patent EÚ: Už 23 krajín uvažuje o spolupráci

Až na štyri členské štáty sa všetky krajiny dohodli na vytvorení celoeurópskeho systému patentovania. Štyria „rebeli“ si môžu vybrať: buď sa pripoja tiež alebo nebudú súčasťou patentu EÚ.

Po tom, čo prednedávnom niektoré krajiny vyhlásili, že budú spolupracovať na vytváraní spoločného patentu EÚ, sa ich počet postupne rozšíril až na 23. Ide o najväčší pokrok v tento oblasti za posledné desaťročie. Výrazne k tomu dopomohol nástroj s názvom zúžená spolupráca, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva. Ten umožňuje určitému počtu členských štátov pokračovať v harmonizácii pravidiel v prípade, že nie je možné dosiahnuť súlad medzi všetkými krajinami. Ďalšie štáty sa môžu kedykoľvek pridať.

Krajiny k zúženej spolupráci tento krát donútil fakt, že sa nevedeli dohodnúť na tom, ktoré jazyky budú oficiálnymi jazykmi pri patentovaní. Patovú situáciu napokon vyriešilo 11 krajín, ktoré Komisiu formálne požiadali o vytvorenie návrhu systému patentovania zakladajúcom sa na kompromisoch a požiadavkách jednotlivých štátov. Ďalších dvanásť krajín sa neskôr vyjadrilo, že je načase, aby sa celá záležitosť pohla vpred.

Barnier: Musíme byť pragmatickí

Komisia tento návrh predstaví ministrom EÚ, ktorí majú na starosti konkurencieschopnosť už tento utorok (14. decembra). Ako uviedol eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier: „Musíme sa pozerať do budúcnosti, byť pragmatickí. Musíme sa pohnúť vpred s čo najviac štátmi ako je len možné. Dúfam, že sa pod to podpíšu všetky členské štáty“.

Tento krok vytvára tlak na TalianskoŠpanielsko, ktoré sú najsilnejšími odporcami súčasného riešenia, keďže požadujú, aby medzi oficiálne jazyky patentovania patrili aj tie ich. Česká republika vyzvala k zhodnoteniu dôsledkov zavedenia tohto kroku a Cyprus sa vyjadril, že stále dúfa v jednohlasne schválené riešenie.

Zjednodušenie procesu na ochranu inovatívnych výrobkov a redukcia nákladov na patentovanie, či vytvorenie súdneho systému na riešenie sporov sú nevyhnutné. Európske spoločnosti totiž vynakladajú na patentovanie 10 krát viac finančných prostriedkov ako ich japonskí a americkí konkurenti. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že patent je potrebné preložiť v súčasnosti do všetkých 23 oficiálnych jazykov Únie. Spoločný systém patentovania v EÚ je zároveň kľúčový prvok vo viacerých európskych stratégiach, vrátane Únie inovácií, či stratégií o jednotnom trhu a priemyselnej politike.

Kameňom úrazu je, že najnovšie sa za oficiálne jazyky podľa návrhu považujú anglický, nemecký a francúzsky jazyk, keďže ide o pracovné jazyky Únie.

Privilegované jazyky?

To však nahnevalo Taliansko, ktoré na oplátku žiadalo buď to, aby bola oficiálnym jazykom pri patentovaní len angličtina alebo v opačnom prípade, sa tam pridali aj taliansky a španielsky jazyk. Španielsko totiž tvrdí, že tým budú diskriminované jeho spoločnosti. „Boli by to privilegované jazyky a poskytli by pôdu na ďalšie privilégiá,“ povedal španielsky minister pre EÚ záležitosti Diego Lopez Garrido. Dodal, že by to „nevyhnutne podporilo diskrimináciu a rozdelilo Úniu“.

Prípad patentovania je len druhým príkladom použitia zúženej spolupráce v praxi od jeho zavedenia Lisabonskou zmluvou minulý rok. Prvý raz sa tak stalo v oblasti zjednodušenia pravidiel cezhraničných rozvodov, kedy sa v júli tohto roku 14 krajín- vrátane Španielska, Nemecka a Francúzska- dohodlo na spoločnom postupe. Na to, aby bolo mechanizmus možné použiť je potrebná spolupráca minimálne deviatich členských štátov. Pri systéme patentovania ich je 11, pričom oficiálnu žiadosť podpísali Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Francúzsko, Nemecko, Litva, Luxembursko, Slovinsko, ŠvédskoVeľká Británia.

Iniciatíva je víťazstvom pre Belgicko, ktoré si nájdenie spoločného riešenia pre patentovanie v EÚ stanovilo ako jednu z priorít svojho predsedníctva.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA