Politici a veda: Keď sú dva svety v kolízii

Interdisciplinarita vo vede je v postfaktuálnej dobe kľúčová, a to aj pre politikov, ktorí majú za celospoločenské rozhodnutia zodpovednosť.

Európska noc výskumníkov tento rok otvorila brány návštevníkom už po jedenásty krát, a to v siedmych slovenských mestách. Súčasťou programu boli aj diskusie o najrozličnejších vedných disciplínach a ich prepojení s každodenným životom, podľa tohoročného zamerania Made by Science – Vytvorené vedou.

Diskusia Úloha vedy pri tvorbe politík, ktorá bola jedným z lákadiel celého podujatia v Bratislave, chcela predstaviť možnosti, ako využíva Európska komisia vedecké poznatky pri nastavovaní svojich politík a pri ich implementácii. Skúsenosti na slovenskej úrovni a možnosti, ako zlepšiť prepojenie medzi vedou a tvorbou politík, preniesli diskusiu na ďalšiu úroveň.

Noc výskumníkov: Veľa vecí v našich životoch si zaslúži nálepku „Made by Science“ – Vytvorené vedou

Kríza vedy v postfaktuálnej dobe

Výzvy, ktoré musia politici riešiť, sa stávajú čoraz komplexnejšími a vyžadujú si znalosti z viacerých odborov. Čím ďalej, tým častejšie využívajú pri svojom rozhodovaní vedecké poradenstvo aj európski politici. Práve veda a jej výsledky pomáhajú riešiť globálne výzvy, akými sú klimatické zmeny, migrácia, verejné zdravotníctvo, energetika, využívanie prírodných zdrojov a podobne.

„Celosvetová veda je ale v kríze a musí z nej nájsť cestu,“ uviedol na začiatku diskusie, počas svojej prednášky Vladimír Šucha, generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej Komisie. V postfaktuálnej dobe „vedecké inštitúcie prestali mať monopol na vedu,“ pripomenul. Podľa neho sa na vede dnes nepodieľa len akadémia, či univerzity, ale aj mnoho ďalších aktérov, občianskych a priemyselných združení, ale „aj množstvo imaginárnych aktérov a podvodníkov, ktorí vytvárajú alternatívne fakty“.

Vladimír Šucha. FOTO: NV2017

„Každý, kto pozná chémiu alebo fyziku vie, že čím je teplota systému vyššia, tým sa častice pohybujú rýchlejšie. A keď sa pohybujú rýchlejšie, zrážky sú oveľa častejšie,“ prirovnal generálny riaditeľ JRC pohyby častíc k rýchlemu životu spoločnosti dnešnej doby. „Všetko je omnoho rýchlejšie a  omnoho viac prepojené, preto je zrážok stále viac a v budúcnosti budú ešte väčšie,“ vysvetlil.

Naratív o tom, že sa spoločnosť „môže chrániť a stavať múry“ je teda podľa neho „absolútne naivný a úplne nefunkčný“. Odolnosť a kapacitu prispôsobiť sa si podľa Šuchu musíme vybudovať najmä v sebe.

Nedostatok integrity, chýbajúca interdisciplinarita

Problémov slovenskej i svetovej vedy pri interakcii s politikou je podľa rečníkov v diskusii niekoľko.

Deficit integrity, spôsobený podľa Šuchu „systémom perverzného hodnotenia vedy, kde je tlak na publikácie a citácie“, pre ktoré potom „ľudia urobia všetko“, je jedným z nich.

Ďalším faktorom je podľa rečníkov nedostatok interdisciplinarity vo vedeckých výskumoch. „Ak chceme pochopiť les a manažovať ho, nemôžeme sa vŕtať v jednom strome,“ hovoril o komplexnosti problematiky každej disciplíny a výskumu generálny riaditeľ JRC.

Pavol Šajgalík a Alena Sabelová. FOTO: NV2017

Za výzvu považuje prepojení disciplín aj Alena Sabelová, generálna riaditeľka Sekcie riadenia investícií z Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatiku. „Tak, ako by mali naše politiky odrážať horizontálnosť problémov, tak by sme očakávali aj od vedcov, ktorí nám radia, aby do riešení prinášali interdisciplinaritu,“ uviedla.

„Topíme sa v množstve informácií a v dátach, ale chýba nám múdrosť. Tí, ktorí budú schopní syntetizovať a istým spôsobom vedieť pozbierať smotanu múdrosti, budú určovať smer sveta. Ak to chcú urobiť vedci, musia sa stať práve tými syntetizátormi,“ zhrnul Vladimír Šucha.

Dôvera vo vedu v spoločnosti môže rozšíriť aj jej financovanie

V spoločnosti na Slovensku je podľa Pavla Šajgalíka, predsedu Slovenskej akadémie vied kľúčová najmä problematika dôvery vo vedu. „Politici získajú dôveru k vedcom vtedy, keď veda dosiahne dôveru spoločnosti,“ hovorí Šajgalík. „Potrebujeme presvedčiť – pejoratívne povedané – posledného človeka v poslednej dedine aby vedel, že vedci tu na niečo sú. Keď sa nám to podarí, potom získame dôveru aj v politickej reprezentácii,“ hovorí o popularizačnej úlohe Akadémie jej predseda.

Marek Hajduk. FOTO: NV2017

Špecifickým problémom slovenskej vedy, ktorá je podriadená politickým rozhodnutiam a úzko súvisí aj s fenoménom nedôvery v ňu samú, je aj jej financovanie. Marek Hajduk, generálny riaditeľ Sekcie vedy a techniky na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky hovorí, že sa vo svojej práci  zamýšľa často krát nad tým, „ako si splníme vlastné záväzky, pokiaľ ide o členské príspevky, či poskytnutie finančných príspevkov tam, kde je záväzok vytvorený.“  Rozpočty inštitúcií totiž podľa neho mnohokrát nedosahujú ani sedemdesiat percent, potrebných na plnenie záväzkov  štátu, či inštitúcie.

Vladimír Šucha však dodáva, že dôležitým druhom vedy, ktorá financie v tejto dobe potrebuje, je aj „veda, ktorá skúma tvorbu hodnôt v mysliach ľudí“. „Otvára sa nám doba, keď je vedu potrebné vnímať ako súčasť hodnotovej orientácie,“ doplnila aj Alena Sabelová.

Centrálne alebo decentralizovane?

Samostatnou témou medzi vedeckou komunitou a štátnou, či verejnou správou ostáva aj princíp centralizovanosti, či decentralizovanosti vedeckých inštitúcií.

„Pri analytických kapacitách vo vnútri štátu sme možno urobili chybu, pretože sme ich decentralizovali,“ uviedla Alena Sabelová. Malá krajina ako Slovensko s  malým počtom analytikov mala ísť podľa nej „možno holandskou cestou a vytvoriť jeden vládny inštitút, ktorý mal plniť funkciu analytického a strategického pracoviska“.

Branislav Žudel z Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky ale v centralizácii východisko nevidí. „Aj keby sme všetci sedeli o sto metrov ďalej pod centrálnou inštitúciou, ale nekomunikovali by sme medzi sebou ako analytici, výsledok by to bol rovnako zlý. Ale my spolu komunikujeme,“ povedal Žudel.

„Môžeme debatovať o centralizácii alebo decentralizácii, dôraz ale ostáva na multidisciplinárnom pohľade a celospoločenskej dohode, že efektívnosť a hospodárnosť sú len jedným z parametrov istého politického rozhodovania,“ doplnila s dôrazom na chýbajúcu interdisciplinaritu generálna riaditeľka Sekcie riadenia investícií ÚPVII.

Ako ďalej?

Vladimír Šucha, riaditeľ inštitúcie, ktorej ročný rozpočet predstavuje približne výšku rozpočtu, vyčleneného na vedu na Slovensku, tvrdí, že v snahe ovplyvňovať politiku aj vedecky je pre vedcov omnoho efektívnejšie byť v procese zmeny zavčasu a skúsiť aj neformálne cesty „pri káve, či neformálnej diskusii“.

Veda „nemá dávať odporúčania, čo má byť v istom politickom rozhodnutí, ale má ponúkať možnosti a analyzovať ich dopad,“ prízvukoval Šucha. „Zodpovednosť za rozhodnutia je na politikovi, nie na vedcovi,“ uzavrel.

Predseda Slovenskej akadémie vied hovorí o elementárnych nedostatkoch medzi porozumením vedy a politiky, ktorým chýba vízia. Tá podľa neho „musí mať svoju oporu aj v politickom živote, a preto musia existovať možnosti, ako ju presadiť“. „Musíme sa dostať od písania textov k reálnym politikám,“ vysvetľuje Pavol Šajgalík.

O potrebe celospoločenského, nielen politického konsenzu vo vízii budúcnosti a smerovania krajiny hovorila aj Alena Sabelová. „Potrebujeme sa dostať do stavu, kedy preklenieme politický cyklus,“ uviedla. „To, čo je možno neefektívne a nehospodárne z hľadiska krátkodobých cieľov, môže byť pre krajinu dôležité z pohľadu dvadsiatich alebo tridsiatich rokov,“ zdôraznila pohľad dlhodobej vízie aj generálna riaditeľka.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA