Pracovné miesta: nie vždy priorita

Národné akčné plány členských krajín pre rast a zamestnanosť kladú na stratégiu tvorby pracovných miest rozličný dôraz. EurActiv detailnejšie porovnáva spôsob, akým sa vybrané programy vysporiadali s podporou tvorby pracovných miest.

mobilita, pracovná sila
mobilita, pracovná sila

 

Pozadie

Na konci roku 2005 predstavilo všetkých 25 členských krajín svoje Národné akčné plány. Komisia následne (25. januára 2006) publikovala ich hodnotenie. Medzi jednotlivými plánmi existujú značné rozdiely pokiaľ ide o prístup k vytváraniu pracovných miest. Zatiaľ čo niektoré krajiny – Dánsko či Írsko, ktorých problém s nezamestnanosťou je menší, než u iných – robia z vytvárania pracovných miest centrálny bod svojich reformných programov, iné – ako Taliansko – to takmer nespomínajú. A to napriek omnoho väčším výzvam stojacim pred ich ekonomikami.

Európska únia sa rozhodla vyzvať členské krajiny k vypracovaniu Národných reformných programov na jarnom summite v 2005, kde museli lídri EÚ konštatovať, že zatiaľ čo niektoré členské krajiny úspešne plnia ciele stanovené v Lisabonskej stratégii, iné nie sú očividne na správnej ceste. Okrem toho, Európska únia ako celok nesmerovala k základnému cieľu stratégie – stať sa do roku 2010 “najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta”. Národné akčné plány mali posilniť angažovanosť národných vlád v lisabonskom procese, pretože od nich predovšetkým závisí schopnosť Únie ako celu plniť stanovené ekonomické ciele, a súčasne mali vytvoriť možnosť porovnávania prijímaných nástrojov, vzájomného inšpirovania sa fungujúcimi nástrojmi.

Otázky

EurActiv zhromaždil niekoľko krajín, zaujímavých z rozličných dôvodov:

  • Nemecko, Francúzsko a Taliansko: tri z pôvodných 15 členských krajín, ktorých pomalý ekonomický rast je často citovaný ako hlavná brzda všeobecného hospodárskeho rastu EÚ.
  • Dánsko, Írsko: často diskutované prípady ratu a vytvárania pracovných miest, vysoko prevyšujúce priemer EÚ.
  • Poľsko: jedna z nových členských krajín s veľmi veľkými štrukturálnymi problémami.
  • Slovensko: citované ako pozitívny reformný príklad, s vysokým hospodárskym rastom, no pretrvávajúcimi problémami ako je vysoká nezamestnanosť.
  • Slovinsko: postkomunistická krajina ktorá je najbližšie k tomu, aby dosiahla západné štandardy v mnohých oblastiach.

Slovensko vypracovalo svoj Národný reformný akčný plán v rámci projektu Minerva. Ten odštartoval už koncom roku 2004, teda ešte pred formálnym rozhodnutím Rady požiadať členské krajiny o predloženie národných akčných plánov k Lisabonskej stratégii (marec 2005).

 

 

Nemecko

Francúzsko

Dánsko

Írsko

Národný akčný plán

Plán (DE)

Plán (FR)

 

Plán (EN)

Dodatok (EN)

Plán (EN)

Hodnotenie Komisie

Hodnotenie (EN)

Hodnotenie (EN)

Hodnotenie (EN)

Hodnotenie (EN)

Komisia: tlačové vyhlásenie

Vyhlásenie (EN)

Vyhlásenie (FR)

Vyhlásenie (EN)

Vyhlásenie (EN)

 

Taliansko

Poľsko

Slovensko

Slovinsko

Národný akčný plán

Plán (EN)

Plán (EN)

 

Plán (SK)

 

Plán (EN)

Štatist. dodatok (EN)

Hodnotenie Komisie

Hodnotenie (EN)

Hodnotenie (EN)

Hodnotenie (EN)

Hodnotenie (EN)

Komisia: tlačové vyhlásenie

Vyhlásenie (EN)

Vyhlásenie (EN)

Vyhlásenie (SK)

Vyhlásenie (EN)

 

Nemecko

Francúzsko

Dánsko

Írsko

2000

2004

2000

2004

2000

2004

2000

2004

Úroveň zamestnanosti

65.6% 

65.0% 

62.1% 

63.1%

76.3% 

75.7% 

65.2 %

66.3%  

Dlhodobá nezamestnanosť

3.7% 

5.4%   

4.1%   

3.9% 

0.9%   

1.2%   

1.6%   

1.6%   

HDP na hlavu

(v PPS)

65.6 

65.0   

62.1 

63.1 

76.3 

75.7   

65.2 

66.3   

Produktivita práce

101.2 

100.6   

122.2 

118.9 

105.0 

104.1   

121.6 

129.4   

Vzdelanostná úroveň mladých

74.7 

72.8   

81.6 

79.8   

69.8 

74.8   

82.4 

85.3   

Riziko chudoby

10% 

16%   

REKLAMA

REKLAMA