Pribudne “piata sloboda”

K štyrom doterajším slobodám pribudne piata. "Sloboda pohybu poznatkov" by mala zastaviť únik európskych mozgov do zahraničia.

"Sloboda pohybu poznatkov" je najvhodnejšou odpoveďou na globalizáciu v oblasti vedy a technológií. Európa by sa mala pretvoriť na "naozaj modernú a konkurencieschopnú ekonomiku", zhodli sa lídri EÚ na jarnom summite Rady.

Myšlienku "piatej slobody" prijali lídri EÚ v slovinskom meste Brdo. Je súčasťou revízie obnovenej Lisabonskej stratégie hospodárskeho rastu a pracovných miest. (EurActiv 11/03/08). Summit sa uskutočnil 14. marca 2008.

Vytvoriť "piatu slobodu" znamená odstrániť prekážky v cezhraničnej mobilite výskumníkov, študentov, vedcov a akademikov. Zároveň je obsahom myšlienky vytvorenie tzv. "lepších kariérnych štruktúr", čo v praxi znamená nastaviť pravidlá tak, aby mohol ktokoľvek jednoducho zosúladiť kariéru so svojim rodinným a súkromným životom.

Reforma vyššieho vzdelávania je nevyhnutná. Piata sloboda vychádza z myšlienky, že s duševným vlastníctvom, ktorého vytvorenie bolo financované z verejných zdrojov, je potrebné nakladať tak, aby sa "zvýšil transfer poznatkov do priemyslu". Pred koncom tohto roka by mali lídri prijať Chartu o duševnom vlastníctve.

Medzi ostatné princípy piatej slobody patrí:

  • podpora otvoreného prístupu k poznatkom a inováciám,
  • podporovanie vedeckej výnimočnosti,
  • vytvorenie výskumných laboratórií svetovej triedy,
  • vzájomné uznávanie kvalifikácie.

Nová aktivita EÚ vychádza z predošlých krokov:

  • Komisia v roku 2007 prehodnocovala "Európsku výskumnú oblasť (ERA)" Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti predstaví nástroje pre efektívnejšie zdieľanie poznatkov a lepší prístup k údajom vo vedeckých publikáciách.
  • Komisia v roku 2005 prijala Európsku chartu výskumníkov a pravidlá pre ich nábor. Dokumenty stanovujú rovnaké pravidlá pre všetkých výskumníkov bez ohľadu na to, v akej vedeckej oblasti pracujú. Hoci sa k charte a pravidlám prihlásilo mnoho vedeckých organizácií, členské štáty nie sú zaviazané prebrať ich do svojej národnej legislatívy.
  • Na jeseň 2005 prijala Komisia "vedecký balíček", ktorý ustanovuje napríklad vydávanie špeciálnych vedeckých víz. Cieľom je prilákať úspešných akademikov z tretích krajín do EÚ. Nástroje zakotvila príslušná smernica, ktorú museli členské krajiny prevziať do 12. októbra 2007. Komisia oznámila, že voči krajinám, ktoré tak neučinili, podá podnet na Európsky súdny dvor.

O jednom z aspektov reformy vysokého školstva – spolupráci univerzít, firiem, a verejných inštitúcií – hovoril Niilo Tapani Saarinen, viceprezident Vedecko-technologického parku vo fínskom Turku, v rámci projektu Excelentná univerzita. V interview pre EurActiv povedal: "Od 90. rokov je široko akceptovaný model trojitej špirály (Triple Helix Model) – špecifickej úlohy vlády, firiem a univerzít. Potrebujete všetkých troch hráčov. Univerzity ako tvorcov poznatkov. Firmy, ktoré dokážu poznatky zužitkovať. Ale aj verejnú sféru, vládu, ktorá takúto spoluprácu umožní garantovaním dlhodobej udržateľnosti – napríklad tým, že garantuje fungovanie výskumného projektu na, povedzme, sedem rokov a tým vytvorí priestor pre výskumné aktivity."


Prednášky a semináre sú organizované v rámci Národného projektu Excelentná univerzita, podporeného v rámci JPD NUTS II Bratislava Cieľ 3, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu www.esf.gov.sk.

REKLAMA

REKLAMA