Rezort hospodárstva chce priemysel 4.0, financmajstri dávajú ruky preč

Štvrtá priemyselná revolúcia má dať Slovensku inteligentné siete a elektromobilitu.

Rezortu hospodárstva ambície nechýbajú. Jeho Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko by mala „vytvoriť zo slovenského priemyslu regionálneho (alebo dokonca európskeho) lídra v dobe inteligentných technológií.“

Tento dokument ocenila koniec koncov aj Európska komisia. Tvrdí, že aj na jeho anglickej verzii z marca 2016 postavila svoje Oznámenie o digitalizácii európskeho priemyslu.

Lenže v momente, keď sa slovenská koncepcia dostala na pripomienkovanie, slovenské ministerstvo financií dalo od nej ruky preč. Dokument pritom odporúča „zefektívniť mechanizmy financovania“ pre vedu a výskum aj s pomocou štátneho rozpočtu.

Ministerstvo financií sa nezapája

Ministerstvo financií v pripomienkovom konaní predložilo dve zásadné pripomienky. Čo sa týka podpory výskumu pre priemysel 4.0, „nesúhlasíme použitím prostriedkov štátneho rozpočtu bez predloženia podrobnej špecifikácie zdrojov a očakávaných prínosov,“ napísali financmajstri.

Druhá pripomienka je nasmerovaná na dve najdôležitejšie opatrenia, ktoré koncepcia navrhuje.

Dokument žiada jednak zriadiť Platformu inteligentného priemyslu so zastúpením podnikateľského a akademického sektora do konca roka 2016 a jednak vypracovať Akčný plán inteligentného priemyslu SR pre jednotlivé odvetvia v prvej polovici 2017.

„Úlohy vyplývajúce z koncepcie… nepatria do vecnej pôsobnosti Ministerstva financií SR,“ ohradilo sa ministerstvo. Je otázne, či budú mať obe opatrenia zmysel bez účasti financmajstrov.

Slabá zhoda s materiálom ministerstva školstva

Ministerstvo školstva, ktoré má právomoci v oblasti vedy a výskumu, k dokumentu nepredložilo žiadne pripomienky.

Na slabú zhodu koncepcie s materiálom rezortu školstva však upozornili zamestnávatelia a automobilky. Svoju kritiku označili za zásadnú pripomienku.

„Keďže je v súčasnom období v pripomienkovom konaní aj materiál Dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2016 – 2020 je na základe porovnaní obsahov obidvoch materiálov možné konštatovať, že sú len čiastočne kompatibilné,“ napísali Republiková únia zamestnávateľov a Zväz automobilového priemyslu.

Upozorňujú na „zjednocujúcu základňu pre rozvoj inteligentného priemyslu pre Slovensku“ – RIS3. Tú vláda schválila ešte v roku 2013.

Inteligentné siete a elektromobilita

V oblasti energetiky sa materiál vyslovuje za smart grids (inteligentné siete) „ako nosné technické riešenie rozvoja elektrizačnej sústavy“. Na strane výroby to podľa rezortu hospodárstva umožní pripájanie obnoviteľných zdrojov energie.

Na strane spotreby to zase povedie k „významnejšiemu zapojeniu spotrebiteľa … ako aj zavádzanie elektromobility.“

Koncepcia konštatuje, že „niektoré čiastkové inteligentné koncepty na Slovensku už existujú (e-mobilita, smart cities), iné je potrebné vytvoriť (smart grids, smart homes, smart buildings).“

Dokument však zdôrazňuje, že „najdôležitejšie je vzájomné prepojenie a komunikácia týchto konceptov“.

Priemysel 4.0 je z Nemecka

Inteligentný priemysel je termínom pre nové postupy v dizajne, výrobe a službách v priemysle. Zvykne sa označovať aj priemysel 4.0, pretože ide o štvrtú priemyselnú revolúciu.

Postavená je na informačných a komunikačných technológiách. Súčasťou inteligentného priemyslu je internet vecí, cloud computing (využívanie vzdialeného úložiska) a analýza big data (spracovanie veľkého objemu verejne dostupných dát).

Termín priemysel 4.0 vznikol v Nemecku. Podľa kancelárky Angely Merkelovej “spája digitálne technológie a internet s tradičným priemyslom.”

V energetike má štvrtá priemyselná revolúcia viesť k smart grids (inteligentné siete). Tie umožnia vďaka informačným systémom lepšie regulovať spotrebu a dopyt. To by malo viesť k vyšším energetickým úsporám či masívnejšiemu pripájaniu obnoviteľných zdrojov energie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA