S osemročným meškaním je tu Galileo

Európsky navigačný systém odvčera poskytuje svoje služby verejnosti, dokončený ale nie je.

V Bruseli bolo včera na programe slávnostné spustenie európskej odpovede na globálne pozičné systémy GPS a GLONASS. Pri tejto príležitosti predstavili počiatočné služby, ktoré môžu verejnosť a podniky ihneď využívať.

Galileo je údajne až desaťkrát presnejší ako konkurencia. Na štarte ponúka štvoricu služieb, zatiaľ v spojení so systémom GPS.

Najdôležitejšou z nich je podpora záchranných operácií. Pátracia a záchranná služba dokáže odoslaný signál vyhľadať do 10 minút aj v prípadoch, kedy sa ľudia nachádzajú na mori alebo vo veľmi ťažko prístupnom teréne.

Presnejšia navigácia sa stane súčasťou nových mobilných telefónov a automobilov. V roku 2018 by už každé nové vozidlo v únii malo mať reakčný systém eCall spolupracujúci s Galileom. Zlepší sa tiež časová synchronizácia bankových a finančných transakcií, telekomunikačných a energetických distribučných sietí.

„Galileo je dôkazom technologickej excelentnosti Európy, jej know-how a odhodlania vytvárať služby a aplikácie využívajúce kozmické technológie. Žiadna z európskych krajín by toto nedokázala sama,“ povedala už v utorok komisárka pre vnútorný trh Elżbieta Bieńkowska.

Desaťročie komplikácií

Projekt Galileo mal pôvodne stáť 5 miliárd eur. Už  v roku 2001 ho začal sužovať nedostatok financií, oneskoril sa o 8 rokov a vyše dvojnásobne predražil. Doteraz stál vyše desať miliárd eur a pohltí minimálne ďalšie tri.

Prvých štrnásť satelitov vyniesli do vesmíru ruské rakety Sojuz. Ďalšie štyri už európska raketa Ariane 5 štartujúca z Francúzskej Guyany. V budúcnosti by sa mali striedať.

Galileo má na orbite 18 satelitov, ktoré do roku 2020 doplní ďalších 12. Celkový počet satelitov, ktoré sa venujú navigácii, či už v mene GPS, GLONASS alebo čínskych a japonských ekvivalentov, by sa v nasledujúcej dekáde mal vyšplhať na 130.

Španielska firma BQ už začala s výrobou prvého smartfónu Aquaris, ktorý so systémom spolupracuje. Práve existenciu jediného bežne dostupného zariadenia sarkasticky pripomenuli niektoré médiá, ale hardvér pripravený komunikovať s novými satelitmi má k dispozícii už 95 % výrobcov navigačných systémov.

Zo spustenia Galilea majú radosť aj vedci. Odborný časopis Nature oslovil viacero z nich, keďže možnostiam využitia dát zo satelitov sa venujú výskumníci vo vyše stovke krajín po celom svete.

Vedci využívajú lom satelitných signálov v atmosfére napríklad na to, aby presnejšie určili atmosférickú teplotu, tlak a podiel vodnej zložky, čo má za následok presnejšie predpovede počasia a skúmanie klimatických zmien.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA