Šetrenie energiou má zvyšiť konkurencieschopnosť

Podľa Európskeho parlamentu je zlepšenie energetickej efektívnosti kľúčové pre snahu naplniť Lisabonské ciele a urobiť z EÚ „najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta“.

Krátka správa

V rezolúcii, prijatej 14. februára, europoslanci tvrdia, že Únia musí upraviť Lisabonskú stratégiu v kontexte obmedzených zdrojov energie a krehkých ekologických systémov.

„Európa by sa mala snažiť byť ekonomikou najviac efektívnou v oblasti energetiky a využívania zdrojov na svete“, píše sa v rezolúcii. „Lisabonská stratégia bude úspešná len ak sa budeme naďalej snažiť o vytvorenie spoločnej energetickej politiky.“

Podľa europoslancov by to zvýšilo konkurencieschopnosť EÚ tým, že sa spotrebiteľom poskytne viac konkurencie a výhod, a európskemu priemyslu zabezpečia lacné a bezpečné dodávky.

Rezolúcia ďalej dodáva, že ak sa Európa stane lídrom vo využívaní energeticky efektívnych technológií a obnoviteľných energií, poskytne jej to „obrovský ekonomický potenciál“ na svetových trhoch, a prispeje k boju proti klimatickým zmenám.

Súčasne však EP zdôraznil, že pre garantovanie zahraničnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ktorý musí čeliť bremenu európskej legislatívy pre zníženie emisií, je pripravený „zvážiť vhodné obchodné opatrenia proti krajinám nedodržiavajúcim pravidlá, ktoré nenesú spravodlivú časť bremena za boj proti globálnym klimatickým zmenám.“

Europoslanec Sergej Kozlík (NA, Slovensko) v rozprave upozornil na nezáujem európskych občanov o energetiku. Dva dni predtým než Európska komisia v januári 2007 oficiálne prijala strategický energetický prehľad a ďalšie správy týkajúce sa energetiky, bol zverejnený prieskum Eurobarometra v otázkach energetiky. „Prieskum jasne dokazuje, že otázky energetiky, a to ani vo vzťahu k problematike klimatických zmien a nedostatku energie v budúcnosti, nie sú pre občanov Európskej únie prioritou.“ Podľa Kozlíka by malo byť varovaním, že občania Európy sú presvedčení, že „jadro energetických problémov tkvie v iných kontinentoch a krajinách, než sú krajiny Európskej únie“.

Poukázal i na problém energetickej efektívnosti. Podľa toho istého prieskumu takmer štvrtina európskych občanov priznala, že nerobí nič pre zníženie svojej spotreby energie. „O tom, že ceny energie budú dlhodobo rásť, občania len hmlisto tušia. Ak stojíme na prahu novej priemyselnej revolúcie zviazanej s riešením energetických problémov, ale aj problémov spojených s klimatickými zmenami, tak stojí pred nami síce pragmatický cieľ, ale s absolútne politickým obsahom. Ak má byť výsledok tohto snaženia úspešný, musíme ho dokázať realizovať s čo najširšou podporou občanov Európskej únie a vlády členských krajín musia prestať kľučkovať pred riešením otvorených problémov.“

Europoslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED, Slovensko) zas zdôvodnila svoje hlasovanie za uznesenie tým, že zabezpečenie konkurencieschopnosti vnútorného trhu a implementácie strategickej inovačnej politiky s dôrazom na energetickú účinnosť pokladá za jasnú a aktuálnu odpoveď  na otázku, ako dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie. „V záujme zvýšenej transparentnosti a lepšej zrozumiteľnosti stratégie podporujem proces lepšej tvorby právnych predpisov s dôrazom  na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa,“ povedala europoslankyňa.

Vladimír Maňka (SES) upozorňuje, že sú efektívnejšie včasné investície, než znášanie následkov neinvestovania do energetiky. Ešte minulú jeseň vo vyhlásení podčiarkol, že “v Európe na najbližších 20 rokov je potrebné investovať jeden bilión eur na výmenu starnúcej infraštruktúry v oblasti energetiky. Už tieto astronomické čísla hovoria, že je potrebné konať teraz, bude to podstatne lacnejšie, zabránime obrovským škodám.“

Text rezolúcie nie je právne nijako záväzný, bude predložený lídrom EÚ na summite 8.-9. marca 2007.

REKLAMA

REKLAMA