Slovensko je krajina s „miernou“ konkurencieschopnosťou

Výročná správa EK vyčíta Slovensku známe neduhy, ktoré mu bránia, aby sa stalo inovatívnou ekonmickou priateľskou pre biznis.

Slovensko musí pridať v zlepšovaní podnikateľského prostredia, najmä znížiť daňovú záťaž pre malé a stredné podniky, uľahčiť ich zakladanie a systematicky vyhodnocovať vplyv novej legislatívy na biznis, uvádza správa o konkurencieschopnosti EÚ v kapitole venovanej Slovensku.

Spomína najmä problémy s energetikou, verejnou správou a inovačným potenciálom.

Napriek istým základom v slovenskej ekonomike, potenciál pre citeľné zlepšenie vidí Komisia z krátkodobého hľadiska ako obmedzený. V porovnaní s inými ekonomikami podobnej veľkosti v EÚ, má Slovensko len málo vývozu domáceho pôvodu s vysokou pridanou hodnotou.

Financovanie

Hoci sa o niečo zlepšil prístup malých a stredných podnikov k financovaniu, podiel zamietnutých pôžičiek bankami pre podniky je na Slovensku stále relatívne vysoký. Problémom je, že iné finančné nástroje, vrátane  equity a venture kapitálu sú stále len málo dostupné. Text spomína neskorý nábeh finančnej schémy podporovenej EÚ JEREMIE na Slovensku.

Inovácie

Pokiaľ ide o inovácie, slovenská stratégia inteligentnej špecializácie podľa správy síce identifikuje sektory, ktoré by mohli krajinu v zmysle konkurencieschopnosti pozdvihnúť, upozorňuje zároveň, že je len prvým krokom, pričom kľúčová bude jej implementácia. V tejto súvislosti správa kritizuje problematickú spoluprácu medzi dotknutými ministerstvami a malé zapojenie stakeholderov v diskusiách súvisiacich so stratégiou špecializácie.

Komisia tiež vidí riziko, že počas implementácie stratégie sa podarí prilákať len malý objem súkromného kapitálu. Celkovo hodnotí kapacitu pre inovácie na Slovensku ako nízku. Fragmentované opatrenia na podporu vedy a výskumu majú len veľmi obmedzený dosah pokiaľ ide o prepojenie biznisu a akadémie, nepomáha ani nedokončený právny rámec pre duševného vlastníctva a systém financovania univerzít, ktorý dostatočne nemotivuje zakladať spin-offy a zvýšiť zmluvnú spoluprácu s firmami.

Slovenský program inovačných poukazov hodnotí správa ako málo ambiciózny, kritizuje absenciu agentúry pre aplikovaný výskum. Naopak pozitívne spomína vznik kolaboratívnych centier medzi univerzitami a firmami.

Vzdelávanie

Ekonomiku bude trápiť nedostatok absolventov v technických vedách, inžinierstve, matematike a poddimenzované učňovské vzdelávanie. Financovanie škôl podľa počtu študentov jasne podľa Komisie znevýhodňuje univerzity technického smeru.

Energetika

Vysoký podiel priemyslu robí zo slovenskej ekonomiky jednu z energeticky najintenzívnejších. Správa pripomína netransparentnú cenotvorbu a kroky energetického regulátora. Vysoké sieťové poplatky, ktoré dvíhajú ceny energií sú jedným z faktovo, ktoré znižujú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, najmä malých a stredných firiem. Priestor vidí EK na Slovensku v oblasti energetickej efektívnosti a lepšom manažmente odpadu.

Podnikatľské prostredie

Problémom Slovenska je tiež  nedostatočne rozvinutá infraštruktúra, čo pripisuje správa chybnému plánovaniu a neefektívnemu verejnému obstarávaniu.

Celkovo sa podnikateľské prostredie na Slovensku podľa viacerých globálnych rebríčkov zhoršuje, konštatuje text, a svoje v tom zohráva aj zavedenie opatrení, ktoré majú zabezpečiť lepší výber daní.

Hodnotenie dopadov regulácie sa nedeje podľa unifikovanej metodológie, kapacity pre hodnotenie dopadov a tvorbu „inteligentnej regulácie“ na rezortoch sú slabé, podnikateľom tiež chýba dobrá vymožiteľnosť práva.  

Pozitívne si analýza všíma postupné zvádzanie  elektronickej komunikácie medzi štátom a firmami, uznáva, že sa zlepšila ochrana investorov. Spomína ako príklad dobrej praxe jednotlivé slovenské iniciatívy na podporu start-upov ako „start-up weekend“, či „start-up awards“. Tieto aktivity sú ale stále fragmanetované a nevytvárajú skutočný „ekosystém“ pre tento typ firiem.

Verejná správa

Pripomína, že sa treba venovať kvalite verejnej správy, ktorá sa príliš oslabuje s politickým cyklom, čo napríklad sťažuje nastavovanie politík na základe dát. Víta zámer posilnenie analytických sekcií rezortov ako súčasť reformy štátnej správy. Ako pretrvávajúci problém vníma korupciu a efektívnu spoluprácu medzi jednotlivými ministerstvami.

Celkové porovnanie

Región V4 radia správy Európskej komisie do skupiny s miernou, no zlepšujúcou sa konkurencieschopnosťou. V rovnakej skupine ako Slovensko a jeho susedia sa ocitlo Grécko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a pobaltské krajiny.

Najlepšie sú na tom Holandsko, Nemecko, DánskoÍrsko, ktorých schopnosť konkurovať je nielenže vysoká, ale sa aj zlepšuje.

Ďalšie krajiny si síce tiež udržiavajú vysokú schopnosť obstáť v konkurencii, no stagnujú. (Belgicko, Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, ŠvédskoFínsko).

Najrizikovejšie Komisia vyhodnotila Slovinsko, Bulharsko, Chorvátsko, Maltu a Cyprus, teda krajina kde je konkurencieschopnosť nízka a stagnuje.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA