Spoločný patent EÚ? Ministri sa nedohodli

Konečné rozhodnutie o spoločnom európskom systéme patentovania ostáva naďalej rukojemníkom národných záujmov. Potvrdilo to včerajšie stretnutie Rady pre konkurencieschopnosť v Luxemburgu.

Ministrov EÚ naďalej delí jazyková otázka. Jedna skupina – vedená Francúzskom a Nemeckom – podporuje trojjazyčný systém navrhovaný Komisiou, ktorý určuje angličtinu, nemčinu a francúzštinu za oficiálne jazyky pri vyplňovaní žiadostí o patent. Výskumníci a malé a stredné podniky sa zároveň obávajú, že v prípade schválenia systému troch oficiálnych jazykov budú mať výhodu tie štáty, ktoré tieto jazyky používajú ako rodnú reč.

Druhá skupina, do ktorej sa radia TalianskoŠpanielsko, však žiada buď zavedenie len jedného jazyka ako oficiálneho- a to angličtiny- alebo potom multilinguálny systém.

Práve otázka jazyka, v ktorom sa budú vypĺňať žiadosti a rozširovať informácie o patentoch je kľúčová pre uzavretie sporu a zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ. Podľa súčasného systému sa totiž vypĺňa žiadosť o patentovanie v ktoromkoľvek jazyku EÚ. Následne je však potrebné ho preložiť do všetkých oficiálnych jazykov štátov Únie, kde chce daná firma podnikať, čo celý proces niekoľkonásobne predražuje. Patentovanie v EÚ je tak oveľa nevýhodnejšie ako v Spojených štátoch, či v Japonsku.

Na včerajšej Rade pre konkurencieschopnosť zástupcovia súčasnej predsedníckej krajiny Belgicka zúčastneným ministrom preto pripomenuli, že podľa existujúceho systému zaplatí spoločnosť, ktorá chce svoj patent komercializovať naprieč celou EÚ, približne 25 tisíc eur za právne a administratívne úkony spojené s patentovaním.

Niektorí kritici namietajú, že ide o extrémny prípad, keďže väčšina spoločností si registruje patent len na niektorých trhoch a len niekoľko medzinárodných spoločností má záujem na tom niesť všetky náklady spojené s pôsobením na celom území EÚ. Na druhej strane malé a stredné podniky si väčšinou vyberajú len tie väčšie trhy v rámci Európy.

Podľa analytikov však existujú dva hlavné negatívne dôsledky tejto situácie. Po prvé sa neustálou roztrieštenosťou národným trhov podkopáva myšlienka jednotného vnútorného trhu. Druhým dôvodom je, že krajiny, kde nie je patent registrovaný, sa často stanú miestom falšovania tovarov, ktorý sa potom exportuje do celej Európy.

Napríklad ak sa spoločnosť rozhodne registrovať si patent v Nemecku, Francúzsku, vo Veľkej Británii a v Taliansku- teda na najväčších národných trhoch- rovnaký patent nemá v ďalších členských štátoch právnu ochranu. Ak teda príde zásielka s falšovaným tovarom trebárs do prístavu v belgických Antverpách alebo na letisko v Madride, majitelia patentu nebudú mať žiadnu možnosť uplatňovať svoje práva.

V hre sú národné záujmy

Všetky členské štáty si preto uvedomujú potrebu rýchlo dosiahnuť kompromis v tejto otázke, keďže je to v záujme každého z nich. Navrhované spôsoby riešenia sa však v otázke oficiálneho jazyka významne líšia. Ako už bolo spomenuté, Francúzsko a Nemecko trvajú na tom, aby si ich jazyky zachovali privilegovaný status v súčasnom systéme, ktorý riadi Európsky patentový úrad (EPO). Ide o celoeurópsku inštitúciu, ktorej členom sú aj krajiny mimo EÚ.

V súčasnosti je angličtina tým jazykom, ktorý sa obyčajne využíva pri medzinárodnom technologickom výskume a vydávaní publikácií. Zavedenie francúzštiny a nemčiny by tak tiež zvýšilo náklady a položilo základy potenciálnej právnej neistote, tvrdia predstavitelia niektorých krajín.

Taliansko je pritom vo vyjadrovaní svojho nesúhlasu s trojjazyčným systémom najhlasnejšie. Tamojší minister Andrea Ronchi, ktorý má túto agendu na starosti, včera počas zasadnutia Rady opätovne pohrozil, že nebude váhať s vetovaním tohto návrhu.  Podobne kritické je aj Španielsko, ktoré namiesto toho navrhlo systém založený na tom, že by si žiadatelia mohli zvoliť angličtinu a ľubovoľný jazyk ako druhý. Poľsko sa ale na Rade tiež vyjadrilo, že rozhodne nepodporí nápad zahrnúť medzi oficiálne jazyky španielčinu a taliančinu. Nevidí totiž dôvod, prečo by v tomto prípade mal byť vynechaný poľský jazyk.

Slovensko, Česká republikaCyprus sú zasa skeptické voči trojjazyčnému návrhu z dielne Komisie. Jeden z členov Komisie, eurokomisár pre vnútorný trh a človek, ktorý má celú záležitosť na starosti- Francúz Michel Barnier- čelil obvineniam, že pri navrhovaní troch jazykov ako oficiálnych pri systéme patentovania presadzuje národné záujmy svojej krajiny. Komisári majú byť pritom nestranní.

Ďalší postup

Kompromis v jazykovej otázke z dielne Belgicka, ktorý hovorí o tom, že by sa žiadateľom o patentovanie preplácali ich náklady spojené s prekladom do cudzích jazykov, podľa očakávaní neprešiel a nestačil na prelomenie patovej situácie.

Belgický minister zodpovedný za agendu spoločného patentu EÚ Vincent Van Quickenborne však povedal: „Našim cieľom je nájsť prijateľný kompromis pred koncom nášho predsedníctva,“ teda do 1. januára budúceho roku. Dovtedy zasadne Rada pre konkurencieschopnosť ešte dva razy- 26. novembra a 10. decembra. Van Quickenborne aj predseda Komisie Barroso však poznamenali, že výsledkom dohody musia byť lepšia právna istota a nižšie náklady.

Postoje

Eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier zdôraznil, že súčasný systém patentovanie „nedostatočne chráni a je príliš nákladný“.

Taliansky minister pre európske záležitosti Andrea Ronchi o trojjazyčnom systéme povedal, že je „absolútne nekompatibilný, brzdí vnútorný trh, diskriminuje ostatné jazyky a nedostatočne znižuje náklady“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA