Švajčiarsko hlási úplný návrat do Horizontu 2020

Komplikácie, ktorým v ostatných rokoch čelili švajčiarski vedci, naznačujú, čo môžu očakávať Briti po brexite.

Od začiatku roku môžu švajčiarski výskumníci opäť naplno využívať európsky program na podporu vedy a výskumu Horizont 2020.

Plné členstvo je zásluhou toho, že tamojší parlament pred Vianocami prijal okresanú legislatívu na zvýšenie podielu domácich pracovníkov. Žiadne kvóty pre občanov EÚ sa nekonajú a preto po dvoch rokoch končia aj obmedzenia Švajčiarov v programoch Horizont 2020 a Erasmus+.

Čiastočné členstvo

Od septembra 2014 platilo pre Švajčiarsko iba tzv. čiastočné pridruženie. Umožnilo však, aby sa tamojší vedci naďalej zapájali do programov, akými sú akcie Marie Skłodowska-Curie na zvýšenie mobility výskumníkov, alebo do súťaže o granty Európskej rady pre výskum (ERC).

Oslabenie spolupráce so Švajčiarskom spôsobilo referendum „proti masovej imigrácii“, ktoré vo februári 2014 iniciovali švajčiarski konzervatívci a napokon ho podporila tesná väčšina hlasujúcich.

Išlo o snahu znížiť počet imigrantov, vrátane vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín EÚ.

Protiimigračné zámery švajčiarskej vlády sa síce podarilo zmierniť, časť politikov sa ale dodnes pokúša presadiť plány referenda v nezmenenej podobe. Poslúžiť by k tomu mohlo ďalšie celonárodné hlasovanie, ktoré je vo Švajčiarsku relatívne ľahké vyvolať. Stačí k tomu 50 tisíc podpisov.

Predstavitelia EÚ počas vyjednávania trvali na tom, že obmedzovanie voľného pohybu osôb povedie k strate výhod súvisiacich s voľným trhom.

Švajčiari ďalej odmietli podpísať dohodu únie o voľnom pohybe osôb s Chorvátskom, čo viedlo k degradácii ich členstva vo vedeckých programoch. Na druhej strane vládu v Berne referendum zaviazalo jeho výsledok zohľadniť najneskôr do februára 2017.

Vyše dva roky čiastočného pridruženia opísal pre britský časopis Nature epidemiológ Matthias Egger z univerzity v Berne: „Už sme nedostávali toľko listov s návrhmi na spoluprácu na výskumných projektoch EÚ a zahraniční vedci začali Švajčiarsko vnímať ako menej atraktívne miesto na prácu.“

Podobnými obavami sa v súvislosti s brexitom zvyknú prezentovať tiež vedci a vedecké inštitúcie vo Veľkej Británii.

Veda a brexit

Pred júnovým referendom o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii boli jedným z najväčších kritikov prípadného odchodu slávne britské univerzity. Im sa vraj najlepšie mozgy z celého sveta darí prilákať práve vďaka európskym financiám.

V októbri to potvrdil aj držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Duncan Haldane. Tvrdí, že do jeho uvažovania o návrate do Británie vstupuje možnosť získať jeden z grantov ERC. Časopis MIT Technology Review pripomína, že Briti do spoločného rozpočtu na vedu do roku 2013 odviedli 5,4 miliardy eur, no získali 8,8 miliardy eur.

Vláda sa preto v novembri zaviazala, že do vedy a výskumu do roku 2021 investuje dodatočných 4,7 miliardy libier.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA