Svetové značky áut dizajnujú Slováci

Pojem kreatívny priemysel sa začína v posledných rokoch v rámci rôznych iniciatív objavovať aj na Slovensku. Najdôležitejšie je, aby si štát uvedomil prínos kreatívneho priemyslu a zohľadňoval ho na úrovni jednotlivých politík, tvrdí prezidentka Fóra kreatívneho priemyslu Zora Jaurová.

Kreatívny priemysel tvoria odvetvia, ktoré sú postavené na výsledkoch duševnej tvorivej činnosti. V širšom chápaní to môže byť okrem umenia a kultúry aj reklama, architektúra, počítačové hry a rôzny softvér, dizajn, módne návrhárstvo, film, hudba, či televízne vysielanie.  

„Dnes je evidentné, že najrýchlejšie rastúcou zložkou ekonomiky sú činnosti založené na individuálnej tvorivosti,“ tvrdí Zora Jaurová, prezidentka Fóra Kreatívneho priemyslu, ktoré funguje ako národná platforma pre firmy z kreatívneho priemyslu.

O tom, čo je kreatívny priemysel však existuje na Slovensku medzi širokou verejnosťou skôr len hmlistá predstava. „Kreatívny priemysel existuje aj na Slovensku dlho a vždy existoval. Artikulovane sa ním však začalo zaoberať niekoľko subjektov až v posledných rokoch,“ vysvetľuje Jaurová.

Po prvýkrát sa pojem kreatívny priemysel objavil v strategických dokumentoch na najvyššej politickej úrovni vo Veľkej Británii na konci minulého storočia. Odvtedy sa tam zohľadňuje v rôznych vládnych politikách.

Zora Jaurová je spoluautorkou projektu Košice2013, ktorý ako jeden z prvých na Slovensku otvorene deklaroval kreatívny priemysel ako prioritu pre rozvoj mesta a regiónu.

British Council sa v spolupráci s Ministerstvo kultúry dnes snaží o mapovanie a popularizáciu kreatívneho priemyslu.

Na základe toho by mala vzniknúť stratégia na podporu kreatívneho priemyslu. Už pred rokom prijala vláda materiál „Východiská koncepcie na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike“, ktorý sa snaží o charakteristiku kreatívneho priemyslu.

Samotná stratégia nie je ale podľa Jaurovej tak podstatná. „Dôležitejšie ako stratégia je, aby existovalo na úrovni všetkých politík povedomie o kreatívnom priemysle.“

Svetoví dizajnéri

Potenciál tohto priemyslu pre Slovensko je pritom obrovský. Najväčší pravdepodobne v dizajne. Možno sme automobilová veľmoc, ale len pokiaľ ide o výrobu. Dizajn sa robí v zahraničí. Častokrát však za ním stoja Slováci. Boris Ferko šéfuje oddeleniu konceptov vo Forde, Jozef Kabáň je šéfdizajnér v Škode. Volkswagen up je zase dielom Borisa Grella. 

„Súvisí to s tým, že máme silnú a kvalitnú katedru dopravného dizajnu na VŠMÚ, kde Štefan Klein už desaťročia vychováva veľmi úspešných dizajnérov,“ myslí si Jaurová.

Dobrých dizajnérov máme tiež v oblasti skla (napríklad Patrik Illo a ďalší). Peter Biľak je dnes zase jeden z najúspešnejších svetových dizajnérov v oblasti typografie.

„Málokto vie, že Slovensko je tiež veľmoc v dizajne videohier,“ tvrdí Jaurová. Príkladom je firma Pixel Federation, ktorá stojí za viacerými známymi hrami na Facebooku, ako sú TrainStation alebo Emporea. 

EÚ pochopila zmysel kultúry

Kreatívny priemysel dosahuje podiel na HDP Európskej únie 3 %, čo je viac ako v prípade napríklad automobilového priemyslu. Únia preto začala už v tomto programovom období vnímať tému kreatívnu priemyslu a kultúry oveľa intenzívnejšie.

„Je čoraz jasnejšie, že bez kultúrneho komponentu sa Európa neudrží pohromade. Preto vznikla iniciatíva, aby sa reformovala kultúrna politika EÚ a aby sa jej pripísala väčšia dôležitosť,“ hovorí Jaurová.

V budúcom programovom období by túto úlohu mal plniť program Kreatívna Európa, Okrem podpory kreatívneho a kultúrneho priemyslu má tiež zastrešiť súčasné programy Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus. Komisia mu navrhuje rozpočet vo výške 1,8 mld. eur.

Novinkou programu má byť garančná schéma pre kreatívne firmy. EÚ bude na základe garančných mechanizmov poskytovať bankám záruky na pôžičky pre firmy z kreatívneho priemyslu.

Práve prístup ku kapitálu býva pre tieto firmy problém. Dôvodom je podľa Jaurovej to, že banky pri poskytovaní úveru neberú ohľad na hodnotu duševného vlastníctva, ktorá môže byť často oveľa vyššia ako hnuteľný a nehnuteľný majetok danej firmy.

Z toho vyplýva aj potreba lepšej ochrany duševného vlastníctva. „Problém súčasného nastavenia je v tom, že to vzniklo v preddigitálnej dobe. Problém je v základnej filozofii. Veľakrát sa  stáva, že autorské zákony chránia autorov proti ich vôli,“ hovorí Jaurová.

Nápady vznikajú v inkubátoroch

Jedna z najefektívnejších foriem podpory sú inkubátory. Tie majú dvojaké funkcie. Poskytujú začínajúcim podnikateľom administratívne priestory, servis a rôzne služby, ale zároveň umožňujú koncentráciu ľudí z toho istého odboru, čím vznikajú nové inovatívne nápady, alebo sa zdokonaľujú tie existujúce.

Príkladom takéhoto inkubátora je bratislavský The Spot. Kým tu však inkubátory len pomaly začíname objavovať, napríklad Švédsko ich má viac ako 30.

Inkubátor môže okrem ekonomického prínosu podporiť tiež urbánny, sociálny či ekologický rozvoj daného mesta a regiónu. Podľa Jaurovej by mohla pri ich vzniku pomôcť aj samospráva napríklad tým, že poskytne nevyužívanú budovu. 

Zora Jaurová tiež v súčasnosti pracuje v  spoločnosti Neulogy na projekte „V4 kreatívne inkubátory“, podporený Medzinárodným vyšehradským fondom. Cieľom projektu je preskúmať podmienky fungovania kreatívnych inkubátorov v krajinách V4 a možnosti inšpirácie sa fungujúcimi modelmi zo zahraničia.

Okrem nadviazania cezhraničnej spolupráce a zdieľania know-how by mal v dlhšom časovom horizonte vzniknúť nový kreatívny inkubátor.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA