Prekoná EIT technologickú priepasť medzi EÚ a USA?

Počas diskusie Priateľov Európy vyjadril predseda Komisie José Manuel Barroso nádej, že si Európsky technologický inštitút získa podporu členských štátov a uspeje pri prepojení troch vrcholov „trojuholníka vzdelávanie – výskum – inovácie“.

Pozadie:

Inovácie sú kľúčovou výzvou revidovanej Lisabonskej stratégie EÚ pre rast a pracovné miesta. Hoci Európa disponuje výbornými vedcami, nie vždy sa darí pretaviť výsledky ich práce do reality. S cieľom „odomknúť“ inovačný potenciál EÚ navrhla Komisia v roku 2005 zriadenie Európskeho technologického inštitútu (EIT – skratka kopíruje prestížny Massachusettský technologický inštitút MIT v USA). No návrh Komisie sa nestretol s entuziazmom vedeckej komunity alebo súkromného sektora (ktorý by sa mal výrazne podieľať na financovaní EIT). Pre viac informácií, týkajúcich sa histórie a pozície rôznych aktérov k EIT, pozri EurActiv z 8. marca 2007.

Otázky:

Predseda Komisie Barroso bránil vlajkovú loď prístupu Komisie k inováciám počas kritickej diskusie, zorganizovanej Priateľmi Európy 26. marca 2007. Zdôraznil, že EÚ zmenšuje technologickú priepasť medzi USA a EÚ, ale poukázal tiež na pretrvávajúce nedostatky ako napr. fragmentácia inovačného potenciálu EÚ, nedostatok prvotriednej vedeckej výnimočnosti a nízku mieru angažovania sa biznisu vo vzdelávaní a výskum. „Príliš dlhú dobu boli vrcholy trojuholníka vzdelanie – výskum – inovácie nespojené,“ povedal Barroso.

Predseda Komisie tiež poukázal na to, že je potrebná podpora pre EIT zo strany súkromného sektora a uviedol príklad „dobrej praxe“: skúsenosť sponzora diskusie – spoločnosti Shell – v oblasti vzdelávania a výskumu – Jet-Net (technologická platforma pre výskum vodíka) a projekt Eco-Marathon. Barroso vyjadril dôveru v podporu zo strany nemeckého predsedníctva v EÚ pre EIT a myslí si, že prijatie nariadenia o EIT by mohlo byť možným pred koncom roku 2007.

Pozície:

Šéf spoločnosti Shell Jeroen van de Veer upriamil diskusiu na otázku inovácií pre energetickú bezpečnosť a boj proti klimatickej zmene. Vychádzajúc z realistického posúdenia energetickej spotreby v budúcnosti (50%-ný nárast v nasledujúcich 20 rokoch), urobil tri závery:

  • Európa potrebuje vytvoriť vzájomnú energetickú závislosť s Ruskom, aby tak získala bezpečné dodávky a poskytla Rusku „bezpečný dopyt“
  • Európa potrebuje viac spolupráce a koordinácie v oblasti energie, ako aj „viac regulovania“, povedal van de Veer, čím nepotešil predsedu Komisie, ktorý je zástancom koncepcie „lepšieho regulovania“
  • Energetickou výzvou sú tri C (z angl. slov) – čistá, lacná a vyhovujúca (clean, cheap, convenient), avšak je nemožné splniť súčasne všetky tri požiadavky na energiu. „Neexistujú ideálne riešenia,“ vyhlásil šéf spoločnosti Shell.

Sociológ a člen Európskej výskumnej rady Manuel Castells vidí inovačnú medzeru ako problém skôr inštitucionálny než finančný. „V USA neexistuje minister pre vzdelávanie. Pomáha to? Asi áno,“ vyhlásil žartovne Castells.

Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Jorgo Chatzimarkakis zablahoželal predsedovi Komisie k návrhu EIT a zdôraznil potrebu, aby Európa mala „trhy, ktoré vedú“.

Laureát Nobelovej ceny za fyziku z Holandska Gerardus ´t Hooft pritiahol pozornosť k skutočnosti, že excelentný výskum v Európe existuje, ale trpí komplexom menejcennosti voči USA. Avšak „pôvab vedy a výskumu“ erodoval a „ľudia tiež často vidia zlé vedľajšie efekty vedy“, povedal holandský profesor.

V diskusii, ktorá nasledovala, boli vznesené otázky ako potreba Svetového technologického inštitútu vzhľadom na to, že výzvy zmeny podnebia a energetiky majú globálnu povahu a nemôžu byť vyriešené len jedným regiónom. „Áno,“ znal odpoveď Barrosa, „ale potrebujeme začať doma“.

Paul de Clercq z Priateľov Zeme kritizoval výsledky spoločnosti Shell v oblasti vzdelávania a výskumu a požadoval od spoločnosti väčší záväzok pre obnoviteľné zdroje. Jeroen van de Veer odpovedal tým, že zvýraznil to, že Shell je jedným z lídrom medzi ropnými spoločnosťami, pokiaľ ide o výskum a vývoj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ale „nedáva zmysel investovať miliardy do niečoho, čo je príliš drahé“.

REKLAMA

REKLAMA