V očakávaní zdravých hospodárskych politík

Nedávny otras svetových trhov a stratu dôvery by mohli pomôcť zmierniť zdravé hospodárske poliky, myslia si europoslanci.

Pozadie

V priebehu niekoľkých mesiacov by Únia mala prehodnotiť svoj hlavný nástroj na koordináciu hospodárskej politiky, tzv. “Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky EÚ”. K cieľom reformy sa vyjadril slovinský minister pre hospodársky rast Žiga Turk: “Potrebujeme viac výskumníkov, aby sa rozvinul výskum špičkových technológií, musíme byť podnikavejší.” Od prijatia Lisabonskej stratégie a jej revízie v roku 2005 ide už o druhý cyklus usmernení.

Parlament sa venoval na svojom posledom stretnutí správe o Všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky EÚ a spoločnému uzneseniu o Lisabonskej stratégii.

Otázky

Členovia EP vyzvali vlády členských štátov, aby reagovali na nové výzvy, napríklad na nestabilitu na finančných trhoch. Požadujú väčšiu transparentnosť, zodpodvednosť a dohľad nad investormi, trhmi a regulátormi.

Vyhliadky rastu v EÚ nie sú v dôsledku globálnej finančnej krízy najoptimistickejšie. Predpokladaný rast v roku 2008 bol znížený o 0,4 percentuálneho bodu a vysoká inflácia sa vytráca len postupne, priznáva Komisia. Investície do výskumu a vývoja zatiaľ nedosahujú cieľ 3 % HDP. Stúpa tiež počet ľudí ohrozených chudobou.

Uznesenie odporúča dôslednú implementáciu revidovanej Lisabonskej stratégie a uvádza, že Európa potrebuje zlepšiť mieru svojho rastu a prekonať nedostatočný domáci dopyt. Ten by mal vyplynúť zo zvýšenia príjmov spojeného s nárastom produktivity a zamestnanosti.

Poslanci upozorňujú, že vysoká úroveň výmenného kurzu eura poškodzuje konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a obmedzuje manévrovací priestor menovej politiky. Podporili však nezávislosť Európskej centrálnej banky pri určovaní monetárnej politiky.

Pozície

Podľa slovenského europoslanca Sergeja Kozlíka (NI), správa o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť správne zdôrazňuje riziká neregulovaného globálneho finančného systému, ktorý sa vymyká priamemu vplyvu politík Európskej únie. Podľa jeho slov môže byť “zdrojom rozsiahlej finančnej nestability”.

„Nemyslím si, že verejné vlastníctvo je jedným z hlavných prvkov vedúcich k narušeniu na európskych energetických trhoch. Nikto doposiaľ nepreukázal, že súkromné monopoly sa správajú korektnejšie ako monopoly s vlastníckou účasťou štátu”, povedal na margo návrhu Komisie na liberalizáciu energetického trhu v EÚ. Podľa neho je skôr potrebné zdokonaľovanie pravidiel hospodárskej súťaže.

Zita Pleštinská (EPP-ED) si myslí, že šancu uspieť má len taká stratégia, ktorá sa opiera o ľudské zdroje “v priaznivom vedomostnom, vedecko-výskumnom, kultúrnom, informačnom a inovačnom priestore”. Na plnenie cieľov Lisabonskej stratégie potrebuje Únia podľa jej slov “troch hráčov – univerzity ako tvorcov poznatkov, podnikateľské firmy, ktoré dokážu poznatky zužitkovať a verejnú a samosprávnu zložku, ktorá dokáže vytvoriť infraštruktúru pre vedu, výskum a vývoj na národnej a regionálnej úrovni”.”Verím, že Európa si dokáže nájsť svoje miesto vo vedomostnom americko-japonskom exprese 21.storočia”, povedala.

Marianne Thyssen (EPP-ED) očakáva, že zmeny prinesú väčšie investície do vedy a výskumu a tiež do oblasti práv duševného vlastníctva. Zároveň  by sa mali vytvoriť nové pracovné miesta a znížiť byrokracia.

Robert Goebbels (PES) je presvedčený, že nové pravidlá by mali posunúť chudobu a sociálne vylúčenie viac do stredobodu nášho záujmu.

Bilyana Raeva (ALDE) vidí riešenie vo flexibilite pracovného trhu: “Poznatkovo orientovaná spoločnosť znamená učenie sa jeden od druhého. Vysoký sociálny štandard a dynamické hospodárstvo sa vzájomne nevylučujú. Potrebujeme však viac podporiť flexibilnejší pracovný trh.”

REKLAMA

REKLAMA