Výskumné granty ERC: Zlepšenie v čerpaní leží na vládnych a vedeckých inštitúciách

Ako sa za rok posunula diskusia o vedeckých grantov, ktoré udeľuje Európska rada pre výskum?

Konferencia Deň Európskej rady pre výskum (ERC) na Slovensku prebehla na Univerzite Komenského v Bratislave ako úspešné stretnutie záujemcov o výskumné granty už takmer pred rokom. Po dvanástich mesiacoch sa situácia v úspešností žiadateľov ale nemení.

Čítajte aj: Granty ERC: Dôležité je vytrvať

Aktivity, ktoré majú nielen zvýšiť povedomie o možnostiach získavania grantu na excelentné výskumné projekty zo strany ERC, ale aj zlepšiť kvalitu podávaných projektov, ale naberajú na intenzite.

„Diskusia sa posúva smerom k tomu, ako zvýšiť úspešnosť v získavaní týchto prestížnych grantov, čo zmeniť a začať robiť inak, ako prilákať špičkových vedcov na Slovensko a aké nové nástroje je potrebné zaviesť na podporu zvýšenia účasti v ERC,“ hovorí Terézia Lesayová, národná expertka pre ERC zo Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD).

V4 na chvoste, no s potenciálom

Podľa Tomáša Jungwirtha, ktorý je členom vedeckého výboru ERC, povedomie o ERC grantoch vo vedeckej komunite rastie a v súčasnosti je na dobrej úrovni najmä v Maďarsku, Poľsku a Česku.

„V každej z týchto krajín je okrem niekoľkých desiatok nositeľov ERC grantov okolo ďalšej stovky vedcov, ktorí pôsobia v hodnotiacich paneloch ERC. Títo ľudia majú podrobné odborné informácie a sú ich schopní poskytnúť aj vedeckej komunite,“ hovorí Jungwirtha.

Čítajte aj: Česi získali 23 ERC grantov, Slováci jeden

Medzi 13 novými členskými krajinami EÚ, ku ktorým patria aj krajiny Vyšehradskej štvorky, je ale trikrát menší počet prihlášok a zároveň trikrát menšia úspešnosť, ako je priemer EÚ. V4 má navyše v prvom kole dvakrát viac prihlášok s hodnotením “C”, teda najnižším možným hodnotením navrhnutého projektu, ako priemer EÚ.

„Nie je pravdou, že projekty z týchto krajín sa umiestňujú tesne pod čiarou financovania, ale väčšinou zostávajú v celkovom poradí hlboko dole,“ hovorí Tomáš Jungwirth. Podľa neho sa to ani v priebehu posledných rokov nezlepšuje.

„Stručne povedané, zlá úspešnosť v ERC grantoch odráža veľmi nízke zastúpenie špičkovej vedy v medzinárodnom porovnaní v týchto krajinách,“ dopĺňa člen vedeckého výboru ERC.

Európska rada pre výskum udelila 540 miliónový grant 231 vedcom

Slovensko stále len s jedným úspechom

Jediným hodnotiacim kritériom projektu, ktorý žiada o grant ERC, je vedecká kvalita projektu, ktorý podáva odborník vo svojom obore. Rada tak neuplatňuje iné kritériá, ktoré by viedli ku kvótam pre jednotlivé krajiny.

Slovensko ostáva na chvoste aj v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky. Výskumný grant od ERC získal len jeden projekt, pôsobiaci na Slovensku a ďalšia slovenská inštitúcia je partnerom držiteľa grantu z Českej republiky.

Čítajte aj: ERC granty a Slovensko

Iveta Hermanovská z Centra vedecko-technických informácií SR, prezentovala na minuloročnej konferencii aktivity národného kontaktného bodu programu Horizont 2020, ako aj grantov ERC.

Národné kontaktné body podľa nej stále podporujú účasť v týchto projektoch prostredníctvom informačných dní, špecializovaných workshopov, zameraných na písanie projektových návrhov, či individuálnymi konzultáciami so záujemcami.

Podľa Hermanovskej chýba vedcom na Slovensku, ktorí by sa o granty ERC mohli zaujímať, najmä pomoc pre výskum na hraniciach poznania na národnej úrovni. „V porovnaní so zahraničím chýba aj podpora zo strany vlastnej inštitúcie pri príprave a tiež  priestor a podmienky k tomu, aby sa takéto výnimočné talenty rozvinuli,“ vysvetľuje.

Horizont 2020 zvyšuje rozpočet

Slovenská republika má podľa Tomáša Jungwirtha nevýhodu nie len v tom, že je počet prijímateľov grantu nízky, ale v hodnotiacich paneloch  ERC má Slovensko len asi 15 členov.

Terézia Lesayová so SLORD-u tiež pripomína, že u nás stále chýba prepracovaný a komplexný systém identifikácie potenciálnych kandidátov v rámci špičkových vedeckých.

„Do veľkej miery absentuje podpora aj iných schém a nástrojov, ktoré sú určené na mobilitu výskumníkov, a to jednak na to, aby získali vedci skúsenosti v zahraničí a tiež na to, aby tieto nástroje pomohli prilákať špičkových vedcov na Slovensko,“ hodnotí chýbajúce atribúty systému Lesayová.

Ako ďalej?

Podľa profesorky Dariny Malovej z Katedra politológie, Filozofickej fakulty UK v Bratislave, ktorá je zároveň aj posudzovateľkou projektov a členkou panelu ERC pre spoločenské a humanitné vedy nie sú možnosti na zlepšenie tohto stavu v rukách ERC, ale doma, v každej krajine.

„Zodpovednosť za diagnostikovanie a zlepšenie negatívneho stavu leží na vládnych a vedeckých inštitúciách v našom regióne. ERC však urobilo prvý dôležitý krok a na základe pozvania organizuje diskusie a semináre aj v „našej“ časti Európy,“ hovorí profesorka Malová.

Mladý vedec roka 2016: Politici nemajú zásluhy na našich úspechoch

ERC pokračuje vo zverejňovaní ďalších výziev týkajúcich sa jednotlivých schém podpory – tzv. Starting grant, Consolidator grant, Advanced grant a Proof of Concept grant.

V lete bude navyše podľa národného kontaktného bodu ERC publikovaný aj nový pracovný program ERC na budúci rok. „Záujemcovia o podávanie návrhov projektov v ňom nájdu aktuálne informácie o nových výzvach v grantových schémach ERC,“ dopĺňa Iveta Hermanovská.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA