Elektronické občianske preukazy v Belgicku

Belgická vláda rozhodla, že vizuálne občianske preukazy nie sú bezpečné. Od roku 2001 prebiehal v krajine proces, ktorý vyústil do používania elektronicko-vizuálnych identifikačných kariet.

eID - elektronicky OP
Belgická elektronická ID karta.

Klasické občianske preukazy sú čoraz menej bezpečné. Aj napriek mnohým vizuálnym ochranným prvkom sa dajú vďaka všeobecnému technologickému pokroku čoraz ľahšie napodobiť a zneužiť. “Občianku” musí povinne používať každý obyvateľ EÚ-27 s výnimkou Britov.

Belgičania používajú dnes už takmer len elektronickú identifikačnú kartu. Vláda na začiatku nového milénia rozhodla, že bežný občiansky preukaz v podobe plastovej karty alebo kombinácie papiera a plastu, nie je dostatočne bezpečný.

Elektronická karta sa na prvý pohľad od klasickej “občianky” veľmi nelíši, no v praxi poskytuje oveľa vyšší komfort a integruje viacero služieb do jedného čipu:

  • slúži ako vizuálny identifikátor svojho držiteľa,
  • dokáže identifikovať svojho držiteľa podľa biometrických údajov,
  • obsahuje elektronický podpis a prostredníctvom príslušnej čítačky dokáže digitálne podpísať akýkoľvek kancelársky dokument (MS Office, Adobe Acrobat) či e-mail,
  • možno ju používať v styku so všetkými orgánmi verejnej správy,
  • je navrhnutá aj pre obchodné účely a ako jednoznačný identifikátor ju akceptujú banky a iné súkromné inštitúcie,
  • slúži ako identifikátor pre overenie elektronických platieb či obchodov uskutočnených cez internet.

Cena za vystavenie elektronickej ID karty (eID) sa prakticky nelíši od ceny kolkovej známky za plastový občiansky preukaz. Belgická štátna správa účtuje poplatok 10 eur za jej vyhotovenie. Za ďalších 15 eur si môže občan kúpiť príslušnú čítačku a pripojiť si ju k svojmu počítaču. Potom mu už nič nebráni podpisovať sa elektronicky na diaľku s tým istým efektom, ako keby sa podpisoval osobne na danom mieste perom na papier.

Prechod na eID trval niekoľko rokov:

  • V roku 2001 sa uskutočnila štúdia realizovateľnosti projektu. Viacero firiem konzultovalo s vládou, samosprávou, políciou, inými verejnými a sociálnymi inštitúciami požiadavky funkčnosti eID. Prioritami boli tiež bezpečnosť a cena pre občana.
  • V roku 2003 sa začalo s inštaláciou softvéru pre identifikáciu z eID a s distribúciou príslušných čítačiek kariet. Medzi prvými boli inštitúcie verejnej správy a vybrané firmy. Riešenie poskytla americká firma CSC, ktorá sa celosvetovo zameriava na navrhovanie IT riešení pre rôzne oblasti verejného sektora.
  • V roku 2004 sa začalo s bežným vystavovaním eID občanom na základe ich žiadosti. Predpokladá sa, že posledný občan by mal byť vybavený elektronickým občianskym preukazom najneskôr do roku 2009.

Pozície

Produkt eID získal vo svete viacero pozitívnych ohlasov. Napríklad šéf Microsoftu Bill Gates v roku 2005 prisľúbil, že softvérový gigant bude pamätať pri vývoji nového softvéru aj na kompatibilitu s belgickou eID.

Marc Stern z IT spoločnosti CSC Belgium, ktorá kartu navrhla, potvrdil záujem aj iných firiem prispôsobiť produkty štandardom eID: “V súčasnosti sa mnoho spoločností hlási k projektu a významní predajcovia softvéru prispôsobujú svoje produkty tak, aby boli schopné využívať aj funkcionality eID-karty.”

Michal Tariška zo slovenskej pobočky CSC pre EurActiv.sk potvrdil, že pre eID existuje priestor aj na Slovensku: “Národná koncepcia informatizácie verejnej správy definuje identifikačnú kartu občana ako základný prvok architektúry e-governmentu.  Projekt je v prvom rade o spoločenskom konsenze v otázke jeho potrebnosti. Až po dosiahnutí konsenzu bude možné urobiť druhý krok, ktorým je príprava projektu. Výber vendorov, ktorí dodajú technológie, bude až záverečnou fázou.”

REKLAMA

REKLAMA