Lobisti pripomienkujú európsku iniciatívu za transparentnosť

V procese verejného pripomienkovania Zelenej knihy o európskej iniciatíve za transparentnosť sa naplno ukáže hlboký rozpor medzi profesionálnymi lobistami zastupujúcimi priemyselné kruhy a mimovládnymi organizáciami.

Krátka správa

Všetky významnejšie európske organizácie, ktoré pracujú v Bruseli v pozícii lobistov sa chcú zapojiť do verejného pripomienkovania Zelenej knihy o európskej iniciatíve za transparentnosť. Už z ich predbežných postojov je však jasné, že diskusia ukáže, aké rozdielne sú v niektorých partikulárnych otázkach postoje lobistov reprezentujúcich priemysel a mimovládnych organizácií (MVO). Napríklad právnické firmy v Bruseli bežne vykonávajú lobistické služby pre svojich zákazníkov, ale ich vlastné pravidlá profesionálnej regulácie im okrem iného prikazujú udržiavať v tajnosti informácie o zákazníkoch.

Zelená kniha však navrhuje – a mimovládne organizácie to „tvrdo“ požadujú – aby lobisti boli povinní zverejniť, pre koho pracujú. Lobistická firma Hill & Knowlton už dokonca začala na svojej internetovej stránke zverejňovať zoznam svojich zákazníkov. V Bruseli je však takýto prístup zatiaľ výnimkou.

Iným problémom bude zverejňovanie informácií o financovaní lobistov. Zelená kniha síce o lobistoch tvrdí, že „musí byť jasné, koho reprezentujú, aké majú poslanie a ako sú financované“, ale je málo pravdepodobné, že v konečnom dôsledku bude prijatá požiadavka MVO, aby profesionálni lobisti zastupujúci podnikateľov detailne odkryli svoje financovanie.

Navyše existuje medzi lobistickými (a právnickými) firmami aj základný spor o to, kto by sa regulácii lobistov podriadiť mal a kto už nie. MVO totiž vytrvalo opakujú, že ich existencia je nástrojom realizácie občianskej spoločnosti. Občania by vlastne inak nemali možnosť výraznejšie prezentovať svoje oprávnené postoje a pripomienky k európskej politike a boli by odkázaní len na individuálne akcie. Odvolávajú sa pritom aj na národnú legislatívu (hoci taká, o akú teraz ide Európskej komisii ide v podstate neexistuje), resp. na tradície politickej kultúry na národnej úrovni. Podobne sa k definovaniu lobistov stavajú aj odborové organizácie.

Európska asociácia konzultačných firiem pre verejné záležitosti – European Public Affairs Consultancies’ Association, EPACA (tak sa v angličtine oficiálne nazývajú lobingové agentúry) – reaguje na úsilie Európskej komisie vytvorením vlastného regulačného orgánu. Oficiálne ho má uviesť do činnosti na konci mája. Aj v procese pripomienkovania Zelenej knihy bude nepochybne presadzovať samoregulačné mechanizmy a odmietať prísnejšiu reguláciu prostredníctvom legislatívnych a podobných noriem. Lenže samotná EPACA deklaruje, že združuje približne 700 lobistov pracujúcich v Bruseli, na ktorých by sa jej samoregulačný mechanizmus vzťahoval. Avšak Európska komisia tvrdí, že v centre Únie pracuje okolo 15 000 lobistov. Systém, ktorý navrhuje EPACA by sa teda na drvivú väčšinu z nich nevzťahoval.

Iniciatívu komisára Kallasa víta Únia priemyslu Európskej únie (Union des Industries de la Communauté européenne, UNICE), ktorá združuje 39 zamestnávateľských organizácií z 33 európskych krajín. Lobovanie považuje za legitímny zdroj informácií pre tvorbu európskej politiky. Zároveň upozorňuje, že nové pravidlá pre transparentnosť si budú vyžadovať ďalšie administratívne náklady. UNICE, ako jeden zo sociálnych partnerov, vyhlásilo, že sociálny dialóg má zostať prísne oddelený od občianskeho dialógu.

Jeremy Galbraiht z lobingovej agentúry Burson-Marsteller upozorňuje, že ich činnosť zahŕňa veľké množstvo najrôznejších aktivít ako mediálne aktivity, prezentácie, konferencie, pracovné skupiny, individuálne stretnutia s politikmi. „Problémom je, kde nakresliť hranicu medzi aktivitami, ktoré už budú považované za lobing a ktoré ešte nie.“

Dobrovoľný prístup k regulácii lobingu, o ktorom hovorí Zelená kniha kritizuje spoločná iniciatíva organizácií pre transparentnosť ALTER-EU. Erik Wesselius z Corporate Europe Observatory (CEO), ktorá je jedným z členov ALTER-EU upozorňuje, že „prednostné zasielanie e-mailov s informáciami o konzultáciách je slabým stimulom pre lobistov, aby pristúpili na pravidlá regulácie.“ To isté si myslí aj J. Galbraith.

REKLAMA

REKLAMA