Návrhy EÚ na zvýšenie transparentnosti odložené na apríl

Prepracovaný návrh nových pravidiel pre zvýšenie transparentnosti rozhodovania sa objaví „v priebehu niekoľkých týždňov”, povedal pre Euractiv.com vysokopostavený úradník z Bruselu. Návrh zatiaľ koluje iba v rámci Barossovho kabinetu a úradu generálneho tajomníka Komisie.

Krátka správa

Vysokopostavený úradník z Bruselu začiatkom tohto týždňa pripustil, že Európska komisia nestihne vlastný termín na zverejnenie Zelenej knihy pre posilnenie transparentnosti politiky EÚ. Ten uplynie posledným marcovým dňom. Úradník povedal, že návrh nových pravidiel majú úrady jednotlivých komisárov pripomienkovať „v priebehu zopár týždňov“.

O tejto otázke sa hovorilo na záverečnom zasadaní 5. výročnej konferencie Európskej asociácie verejných záležitostí, ktorej diskusia bola venovaná kladom a záporom registrácie organizácií, inštitúcií či firiem, ktoré reprezentujú nejaké záujmy v kontexte európskej politiky. Iniciatíva európskeho komisára pre správu, audit a boj proti korupcii Siima Kallasa, ktorú odštartoval svoju iniciatívu v marci minulého roka, vyvolala významný záujem mnohých záujmových skupín, ktoré reprezentujú lobingové firmy, konzultantov, ale aj mimovládne organizácie.

John Houston z obchodného združenia EPACA, ktoré reprezentuje 32 konzultačných firiem v oblasti verejných vecí povedal, že členovia združenia sú pripravení akceptovať povinnú registráciu v prípade, ak bude to isté platiť pre všetkých ostatných lobistov: právnické firmy, audítorov, investičné spoločnosti, firmy a mimovládne organizácie. Práve tie však takýto posun kritizujú ako pokus oslabiť úsilie o väčšiu transparentnosť lobovania. Koalícia 80 občianskych skupín ELTER-EU však už naznačila, že je pripravená zapísať sa do povinného registra bruselských lobistov.

Naopak Rogier Chorus, prezident združenia SEAP, ktorého členmi je asi 200 individuálnych konzultantov pre verejné záležitosti (lobisti), zdôraznil, že preferuje skôr nejaký systém samoregulácie.

Prijatie návrhov S. Kallasa však zasiahne aj slovenské úrady a podnikateľov. Estónsky podpredseda Komisie chce totiž vniesť väčšiu transparentnosť aj do eurodotácií. Príkladom netransparentnosti je napríklad fakt, že nie francúzske ministerstvo, ale britská mimovládna organizácia Oxfam pred časom zverejnila, že monacký princ Albert dostáva nezanedbateľnú poľnohospodársku podporu. Na asi 700 hektároch totiž vo Francúzsku pestuje obilie a tak len za rok 2004 dostal dotácie prevyšujúce 287-tisíc eur.

Podobným prípadom je slovenský minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Jeho hovorkyňa Katarína Czajliková síce ubezpečuje, že so zverejňovaním príjemcov dotácií EÚ na Slovensku nie je žiadny problém. Ale dotáciu Simonovej firme odhalili novinári, nie samotné ministerstvo.

Nové pravidlá by sa dotýkali asi 15-tisíc profesionálnych lobistov v Bruseli. Okolo 2 600 lobistických skupín tam má stálu kanceláriu. Výdavky na lobovanie sa odhadujú na 60 až 90 miliónov eur ročne. Podľa prieskumu sú podnikateľské subjekty v desiatich z jedenástich skúmaných sektorov v lobovaní úspešnejšie, než mimovládne organizácie. Obzvlášť výrazný náskok má priemyselná loby vo sférach energetiky, finančných služieb, elektrických a elektronických výrobkov, obrany, letectva a vesmíru. Najefektívnejšia sa zdá loby chemických podnikov.

REKLAMA

REKLAMA