Oslabený hlas Slovenska v Bruseli

Poľa inštitútu SGI má Slovensko pri presadzovaní záujmov v EÚ problém v nedostatočnom obsadení niektorých postov, ale ja slabom inštitucionálnom zastúpení súkromného sektora.

Krátka správa

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) prezentoval výsledky štúdie o úspešnosti slovenských občanov pri obsadzovaní pozícií v inštitúciách EÚ, a možnosti presadzovania slovenských záujmov.

Podľa Renáty Králikovej, spoluautorky štúdie, sa Slovensku darí napríklad v počte národných expertov vyslaných do Európskej komisie, ktorých máme viac ako iné členské štáty. Nedostatky sú zas konkrétne napríklad v troch oblastiach:

  • obsadzovanie postov v strednom manažmente Európskej komisie, kde je za Slovenskom už len Česká republikaPoľsko
  • pomerne málo mladých ľudí využíva možnosť stáže v inštitúciách EÚ a tým sa slabo využíva jeden z nástrojov dlhodobého rozvoja ľudských zdrojov
  • na rozdiel od iných krajín, slovenský súkromný sektor nemá inštitucionálne dostatočne vybudované zastúpenie na EÚ úrovni

Širším problémom, podľa Renáty Králikovej, je nedostatok kvalitných ľudí, ktorí chýbajú tak medzi uchádzačmi o prácu v EÚ inštitúciách ako aj na strane slovenských úradov, ktoré majú komunikovať s úradníkmi v Bruseli. Spôsobuje to najmä vzdelávací systém, ktorý nestimuluje u žiakov a študentov zručnosti ako logické myslenie, verbálnu prezentáciu, prácu s informáciami, písanie esejí, či presadenie sa do konkrétnej pracovnej pozície. Naše školstvo zároveň vo svojich osnovách na nižších stupňoch vzdelávania a v študijných programoch na vysokých školách takmer ignoruje, že Slovensko je súčasťou Európskej únie. Nedostatky slovenského vzdelávacieho systému potvrdzuje aj väčšia úspešnosť absolventov štúdia v zahraničí pri presadzovaní sa do pozícií v inštitúciách EÚ, dodala Renáta Králiková.

SGI navrhuje niektoré zmeny, ktoré môžu posilniť „slovenský hlas v Bruseli“:

  • systematický prístup k vysielaniu slovenských občanov na stáže a na posty národných expertov, ktorých návratom by získali vysielajúce organizácie kvalitných ľudí so skúsenosťou práce v inštitúciách EÚ. Popri vysielaní ľudí do Bruselu je potrebné sa venovať aj ľuďom v domácich inštitúciách a vytvoriť program ich celoživotného vzdelávania v oblasti problematiky EÚ.
  • Nedostatočnú výmenu informácií medzi domácimi sektormi a ľuďmi v európskych inštitúciách možno riešiť zjednodušením prístupu k informáciám, napríklad aj prostredníctvom skvalitnenie poskytovaných služieb na internetových stránkach MZV SR a Stáleho zastúpenie SR pri EÚ v Bruseli.
  • Veľkým nedostatkom Slovenska je neexistencia Slovenského domu v Bruseli. Ako uviedol ďalší z autorov štúdie, Ctibor Košťál, jeho vytvorenie by dalo slovenským záujmom v EÚ miesto, v ktorom by našli spoločné zastúpenie štát, regióny a súkromný sektor. Zároveň by sa stalo kultúrnym centrom Slovákov v Bruseli a podporilo tak vytváranie vzájomných vzťahov potrebných pre spoluprácu.

Úplné znenie štúdie bude k dispozícii na internetových stránkach SGI koncom júla.

REKLAMA

REKLAMA