Rozšírenie elektronického podpisu v službách verejnej správy

Poslanci rokujú o zákone, ktorého prijatia by umožnilo používať elektronický podpis vo viacerých službách verejnej správy.

Elektronický podpis by mal od budúceho roka nájsť širšie uplatnenie. Jeho používanie by tak okrem daňových a colných náležitostí malo byť možné aj v obchodnom registri, katastri nehnuteľností, poisťovníctve, vybavovaní cestovných dokladov a ďalších oblastiach. Pomôcť tomu má novela zákona o elektronickom podpise, ktorú dnes poslanci posunuli do druhého čítania.

Uvedená novela, ktorá reaguje na prudký rozvoj informačných technológií, zachováva dve úrovne elektronického podpisu – obyčajný a zaručený. Zaručený elektronický podpis, na rozdiel od obyčajného, je rovnoprávny s podpisom vlastnoručným. Oba sú založené na princípe tzv. asymetrického šifrovania.

Novelu predkladá Národný bezpečnostný úrad, ktorý je vo veci zavádzania elektronického podpisu gestorským orgánom. Vyhlášky, ktoré sú prílohami predkladanej právnej úpravy, podrobne upravujú proces formátu, vyhotovenia a vydávania elektronického podpisu, jeho používanie v obchodnom aj administratívnom styku. Podrobne upravuje aj technické náležitosti vydávaných elektronických podpisov.

Do roku 2010 by dodatočné náklady na zabezpečenie úloh v súvislosti s elektronickým podpisom mali dosiahnuť 10,8 milióna korún. Prezident občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu v tejto súvislosti upozorňuje, že hoci prijatie zákona by mohlo urýchliť úplnú interaktivitu služieb e-government, nie všetko závisí od elektronického podpisu. „Občas sa jeho potreba démonizuje, je totiž veľa služieb, pri využívaní ktorých netreba elektronický podpis a predsa môžu byť interaktívne v oboch smeroch.“ Príkladom podľa neho môže byť e-banking, ktorý je stále viac rozšírenou službou aj bez elektronického podpisu. Na dôveryhodnú identifikáciu užívateľa totiž možno použiť aj iné nástroje.

REKLAMA

REKLAMA