Štátne zákazky by mali podporiť inovácie

Najnovšia štúdia skupiny európskych expertov zdôrazňuje, že verejný sektor by mohol svojimi objednávkami podporiť inovácie a rast investícií do výskumu a vývoja.

Krátka správa

Verejné obstarávanie by štáty mohli využiť ako dobrý nástroj na podporu inovácií a investícií do výskumu a vývoja. Je to jedna z ciest, ako dosiahnuť lepšie využívanie vedeckých výsledkov v praxi. Myslia si to európski experti, ktorí na konci marca zverejnili štúdiu Prokomerčné obstarávanie inovácií. Iniciátorom vypracovania štúdie bola Európska komisia (EK). Súvisí to aj s činnosťou špeciálnej nezávislej študijnej skupiny na vysokej úrovni, na čele ktorej stojí bývalý fínsky premiér Esko Aho, a ktorej výsledkom bola správa Vytvorenie inovatívnej Európy z januára tohto roku.

Autori najnovšej štúdie sa zamerali na podporu komerčného využitia inovácií a výskumu. Odborníci už dlhší čas upozorňujú, že v tejto oblasti sa najvýraznejšie prejavuje zaostávanie Európy za Spojenými štátmi a Japonskom. Aj prax v týchto krajinách je dôkazom, že predovšetkým nákladnejší výskum je výsledkom nie súkromných, ale verejných objednávok. Výsledky takéhoto výskumu pritom neskôr našli rozsiahle uplatnenie aj v hospodárstve a ďalších oblastiach fungovania spoločnosti. Pravdepodobne najznámejším príkladom takéhoto prístupu je internet – pôvodne komunikačná technológia určená pre americkú armádu, ktorá jej vývoj aj financovala. Dnes je internet najrozšírenejším globálnym komunikačným nástrojom a zo služieb postavených na jeho báze profituje prudko sa rozvíjajúci segment trhu (informačné a komunikačné technológie), ktorý ovplyvňuje rozvoj vo všetkých oblastiach ekonomiky a spoločnosti vôbec. Je však isté, že bez štátnej (armádnej) zákazky by internet nebol existoval, resp. by „prišiel na svet“ oveľa neskôr a oveľa komplikovanejšie.

Štúdia vysvetľuje, ako je možné využiť verejné obstarávanie na takúto podporu a pritom neporušiť platné medzinárodné pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vyhlasovaním celoeurópskych tendrov a akceptáciou celoeurópskych ponúk. „Prokomerčné obstarávanie inovácií“ si podľa autorov štúdie vyžaduje dostatočne stimulovaných obstarávateľov. Experti navrhujú, že k tomu môže napríklad Európska komisia prispieť prostredníctvom svojho Programu konkurencieschopnosti a inovatívnosti na roky 2007 – 2013.

Podpora takéhoto prístupu vo verejnom obstarávaní na celoeurópskej úrovni môže vyvolať potrebný „tlak“. Osamelý prístup iba niektorých členských krajín síce môže byť pozitívnym príkladom, ale vzhľadom na objem prostriedkov, ktoré sa na verejné obstarávanie, podporujúce inovácie a výskum vyčleňujú na národnej úrovni to nebudú dostatočné investície. Ak budú v tomto smere postupovať spoločne všetky krajiny Európskej únie, radikálne sa môžu zvýšiť potrebné investície a rýchlejší rozvoj inovácií a výskumu v Európe.

Pre Slovensko je táto téma mimoriadne citlivá, lebo podľa pred necelým mesiacom zverejnenej správy EK sme vo viacerých kritériách v oblasti inovatívnosti na poslednom mieste v celej EÚ. Podľa správ z médií môže Slovensko v inovačnej schopnosti dobehnúť priemer EÚ za 50 a Spojené štáty až za 100 rokov, ale v závislosti od podmienok to môže byť viac. Nedávno experti zverejnili, že náklady na jeden „europatent“ sú asi 2 200 eur, plus náklady na patentového zástupcu, predkladateľa, a to všetko okrem vlastných výskumno-vývojových nákladov. Do takýchto investícií sa podniky na Slovensku nemôžu pustiť, ak nemajú zaručené komerčné využitie výsledkov svojho výskumu. Verejné zákazky by pre nich mohli byť potrebným impulzom.

REKLAMA

REKLAMA