Stránky slovenských miest a obcí sú chudobné na informácie

Transparency International Slovensko uskutočnilo monitoring internetových stránok samospráv. Výsledky vypovedajú o tom, že slovenské obce mestá nevyužívajú internet do tej miery, ako by mali.

Krátka správa

Transparency International Slovensko (TIS) zverejnilo výsledky monitoringu webových stránok vybraných slovenských miest a obcí. Hoci ho vzhľadom na malú vzorku nemožno považovať za reprezentatívny, jeho zistenia sú ale napriek tomu zaujímavé.

TIS zistilo, že zatiaľ čo polovica miest má na svojej internetovej stránke umiestnenú úradnú tabuľu, u obcí je to stále len výnimka. Pritom práve elektronická úradná tabuľa umožňuje občanom okamžitý a pohodlný prístup k aktuálnym oznamom mesta a zefektívňuje verejnú kontrolu moci.

Autori monitoringu boli na druhej strane „príjemne prekvapení, že územný plán má na svojich internetových stránkach veľa miest“. Je to totiž základný nástroj regionálneho rozvoja – vymedzuje, kde v meste je možné pestovať verejnú zeleň, kde stavať obytné priestory a kde umiestniť priemyselnú výrobu. „Jeho zmeny sú často sprevádzané podozreniami z korupcie,“ uvádza TIS.

Internetové stránky miest a obcí stále neobsahujú uspokojujúce množstvo informácií o majetku ponúkanom na odpredaj. Zo sledovaných obcí takéto informácie obsahovala len jediná internetová stránka. Podobne je to s informáciami o zásadách hospodárenia s majetkom. „Väčšina miest tento dokument na svojej internetovej stránke zverejnila, avšak takú obec sme našli iba jednu,“ konštatujú autori.

Okrem tohto prichádza správa aj k ďalším záverom:

  • Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva (OcZ) mali na svojej stránke len dve obce. Mestá tento dokument na svojom webe zverejňujú.
  • Atribút verejnosti zasadnutí komisií OcZ alebo MsZ je v zákonoch upravený pomerne nejednoznačne. Práve na pôde komisií sa často tvoria rozhodnutia, ktoré OcZ/MsZ len potvrdí. Protikorupčný efekt zverejňovania zápisníc z ich zasadnutí je preto nesporný. Ako však ukázal prieskum, tieto zápisnice obce a mestá spravidla nezverejňujú, hoci aj tu sa našlo zopár pozitívnych výnimiek.
  • Asi len polovica miest a obcí zverejňuje telefónne čísla a e-mailové adresy pracovníkov úradu.
  • Informácií o verejnom obstarávaní je na internetových stránkach miest veľmi málo; obce ich nezverejňujú vôbec. Práve verejné obstarávanie je oblasť, na ktorú samospráva vynakladá významnú časť svojich zdrojov a pri ktorej často dochádza ku korupčnému správaniu. Najkvalitnejšie informácie v tejto oblasti spomedzi sledovaných miest poskytuje svojim obyvateľom Bytča.
  • Niektoré samosprávy na svojich internetových stránkach vytvorili priestor pre informácie nad rámec povinných informácií – patrí k nim napríklad zoznam došlých faktúr (Šahy, Šaľa, Žilina), uznesenia zo zasadnutí Mestskej rady (Lučenec), zmluvy mesta (Šaľa), archív zvukových nahrávok zasadnutí MsZ (Senec) a podobne.

Hlavné zistenie: zákon 211/2000 Zb. o slobodnom prístupe k informáciám nie je pre samosprávy zaťažujúci. Poskytovanie informácií v zmysle tohto zákona predstavuje veľmi okrajovú agendu činnosti miest a obcí. Najväčší problém tkvie v nezverejňovaní informácií o rokovaní komisií obecných resp. mestských zastupiteľstiev a informácií o verejnom obstarávaní.

Do monitoringu bolo zahrnutých 25 slovenských miest a 26 obcí, resp. mestských častí. Výskum sa uskutočnil v rámci projektu Posilňovanie úlohy miestnych a regionálnych watchdogových organizácií v boji proti korupcii v rámci programu Podpora občianskej spoločnosti v krajinách, ktoré sa stali členskými štátmi EÚ 1. mája 2004. Program riadilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť.

REKLAMA

REKLAMA