Sú konflikty s Ruskom novým štandardom?

Východná politika EÚ sa naďalej nezaobíde bez zmienky o napätých vzťahoch s Ruskom.

Rusko, Ukrajina, sankcie
Konferencia EU Eastern Policy in the light of the Slovak Presidency in the EU Council, (zdroj: SFPA)

Kým bežne sa so šiestimi východnými partnermi riešili hospodárske otázky, potrebné reformy či kultúrne a vzdelávacie programy, v poslednom období tieto témy zatienili napäté vzťahy s Ruskom.

Spoluprácu postsovietskych krajín a Európskej únie v zásadnej miere ovplyvňuje vzťah Moskvy a Bruselu, čo sa odzrkadlilo aj na programe včerajšej bratislavskej konferencie EU Eastern Policy in the light of the Slovak Presidency in the EU Council (Východná politika EÚ vo svetle slovenského predsedníctva v Rade EÚ).

Experti na medzinárodné vzťahy sa pokúšali určiť, či je konflikt medzi EÚ a Ruskom novým štandardom. Niektorí tvrdia, že áno, iní oponovali, že konflikt bol bežným stavom aj v minulosti a výnimkou je skôr obdobie harmonických vzťahov.

Najväčšia z krajín Východného partnerstva, Ukrajina, je ako jediná bezprostredným susedom Slovenska a za posledné tri roky zažila anexiu Krymu a dlhotrvajúci ozbrojený stret. „Bezpečnosť, stabilita a prosperita nás a našich susedov spolu navzájom súvisia,“ povedal v úvodnom prejave štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáš Parízek. Východné partnerstvo by preto podľa neho malo mať významné postavenie v našej agende.

Štátny tajomník pripomenul, že akčný plán na liberalizáciu víz pre Ukrajinu sa objavil už v roku 2010, ale výraznejšie začal napredovať až vo februári 2014. Práve vtedy sa v Kyjeve odohrávali najväčšie protesty, dnes známe ako Euromajdan. Nasledujúci mesiac Rusko anektovalo Krym.

V dialógu s Ruskom pôsobí EÚ ako entita bez nástrojov, bez sily a čo i len porovnateľného vplyvu. Jej hospodárska prevaha je pritom asi desaťnásobná, vyhlásil ukrajinský politológ Oleksandr Suško. „V Európe máme podnikateľské skupiny, ktoré otvorene vyzývajú na normalizáciu vzťahov (business as usual), v Rusku nie je žiadna významná skupina, ktorá by žiadala o prehodnotenie vzťahov so Západom,“ dodal.

Ako ďalej s Ruskom?

Podľa Arkadija Mošesa z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov sa Rusko k predchádzajúcim vzťahom s EÚ nechce vrátiť: „Rusko nechce byť východnou perifériou Európy, ale severným bodom enormnej Eurázie.“

Rusi už nevnímajú úniu ako úspešný projekt, čo mohlo v minulosti zmierňovať niektoré rozpory. Naopak ruská zahraničná politika sa doma vníma ako úspech, priblížil Mošes.

Vzťahy Európskej únie s Ruskou federáciou sú históriou vzájomných nedorozumení, myslí si Martin Kačo, riaditeľ Odboru spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, MZVaEZ SR. Pozastavil sa nad tým, ako málo vieme o tom, čo sa deje vo vnútri súčasného Ruska. Ruský analytik Boris Kuznecov to nepriamo potvrdil. Európe podľa neho chýba strategická vízia.

Minulotýždňová návšteva Vladimira Putina v Berlíne bola vôbec jeho prvou zastávkou v Nemecku od anexie Krymu v roku 2014. Nemecký expert Kai-Olaf Lang argumentoval, že obdobia spolupráce s Moskvou sú skôr anomáliou. Doplnil však, konflikt môže mať v medzinárodných vzťahoch aj pozitívne funkcie: „Problematický aspekt nastáva až s intenzitou konfliktu a tým, ako sa vedie.“

Na záver diskusie sa Arkadij Mošes ohradil voči potrebe poznať ruskú motiváciu. Pripomenul slová britského politológa Jamesa Sherra: „Ak na vás niekto namieri zbraň, je vám jedno, že má nevyliečiteľnú rakovinu.“ Očakáva však, že skôr či neskôr sa protiruské sankcie zmiernia.

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL VÝCHODNÁ POLITIKA >>>

Pozadie

Konferenciu EU Eastern Policy in the light of the Slovak Presidency in the EU Council organizovala včera, 24. 10. 2016, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Partnermi podujatia boli Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

REKLAMA

REKLAMA