Sú konflikty s Ruskom novým štandardom?

Východná politika EÚ sa naďalej nezaobíde bez zmienky o napätých vzťahoch s Ruskom.

Kým bežne sa so šiestimi východnými partnermi riešili hospodárske otázky, potrebné reformy či kultúrne a vzdelávacie programy, v poslednom období tieto témy zatienili napäté vzťahy s Ruskom.

Spoluprácu postsovietskych krajín a Európskej únie v zásadnej miere ovplyvňuje vzťah Moskvy a Bruselu, čo sa odzrkadlilo aj na programe včerajšej bratislavskej konferencie EU Eastern Policy in the light of the Slovak Presidency in the EU Council (Východná politika EÚ vo svetle slovenského predsedníctva v Rade EÚ).

Experti na medzinárodné vzťahy sa pokúšali určiť, či je konflikt medzi EÚ a Ruskom novým štandardom. Niektorí tvrdia, že áno, iní oponovali, že konflikt bol bežným stavom aj v minulosti a výnimkou je skôr obdobie harmonických vzťahov.

Najväčšia z krajín Východného partnerstva, Ukrajina, je ako jediná bezprostredným susedom Slovenska a za posledné tri roky zažila anexiu Krymu a dlhotrvajúci ozbrojený stret. „Bezpečnosť, stabilita a prosperita nás a našich susedov spolu navzájom súvisia,“ povedal v úvodnom prejave štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáš Parízek. Východné partnerstvo by preto podľa neho malo mať významné postavenie v našej agende.

Štátny tajomník pripomenul, že akčný plán na liberalizáciu víz pre Ukrajinu sa objavil už v roku 2010, ale výraznejšie začal napredovať až vo februári 2014. Práve vtedy sa v Kyjeve odohrávali najväčšie protesty, dnes známe ako Euromajdan. Nasledujúci mesiac Rusko anektovalo Krym.

V dialógu s Ruskom pôsobí EÚ ako entita bez nástrojov, bez sily a čo i len porovnateľného vplyvu. Jej hospodárska prevaha je pritom asi desaťnásobná, vyhlásil ukrajinský politológ Oleksandr Suško. „V Európe máme podnikateľské skupiny, ktoré otvorene vyzývajú na normalizáciu vzťahov (business as usual), v Rusku nie je žiadna významná skupina, ktorá by žiadala o prehodnotenie vzťahov so Západom,“ dodal.

Ako ďalej s Ruskom?

Podľa Arkadija Mošesa z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov sa Rusko k predchádzajúcim vzťahom s EÚ nechce vrátiť: „Rusko nechce byť východnou perifériou Európy, ale severným bodom enormnej Eurázie.“

Rusi už nevnímajú úniu ako úspešný projekt, čo mohlo v minulosti zmierňovať niektoré rozpory. Naopak ruská zahraničná politika sa doma vníma ako úspech, priblížil Mošes.

Vzťahy Európskej únie s Ruskou federáciou sú históriou vzájomných nedorozumení, myslí si Martin Kačo, riaditeľ Odboru spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, MZVaEZ SR. Pozastavil sa nad tým, ako málo vieme o tom, čo sa deje vo vnútri súčasného Ruska. Ruský analytik Boris Kuznecov to nepriamo potvrdil. Európe podľa neho chýba strategická vízia.

Minulotýždňová návšteva Vladimira Putina v Berlíne bola vôbec jeho prvou zastávkou v Nemecku od anexie Krymu v roku 2014. Nemecký expert Kai-Olaf Lang argumentoval, že obdobia spolupráce s Moskvou sú skôr anomáliou. Doplnil však, konflikt môže mať v medzinárodných vzťahoch aj pozitívne funkcie: „Problematický aspekt nastáva až s intenzitou konfliktu a tým, ako sa vedie.“

Na záver diskusie sa Arkadij Mošes ohradil voči potrebe poznať ruskú motiváciu. Pripomenul slová britského politológa Jamesa Sherra: „Ak na vás niekto namieri zbraň, je vám jedno, že má nevyliečiteľnú rakovinu.“ Očakáva však, že skôr či neskôr sa protiruské sankcie zmiernia.

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL VÝCHODNÁ POLITIKA >>>

REKLAMA

REKLAMA