V4 stratila ambíciu aj schopnosť byť modelom pre krajiny Východného partnerstva

Kým sa Vyšehradská skupina nevylieči z populizmu, nemôže naďalej „vyvážať“ svoje skúsenosti s transformáciou na demokratický systém do krajín, ktoré majú európske ambície, hovoria experti.

Krajiny Vyšehradskej štvorky mali dôležitú úlohu pri zrode európskej iniciatívy Východného partnerstva nielen kolektívne, ale aj individuálne. Kvôli vlastným vnútropolitickým turbulenciám, ako aj stále narastajúcemu euroskeptickému naladeniu, jej politickí predstavitelia strácajú záujem aj schopnosť podporovať krajiny Východného partnerstva tak, ako tomu bolo doteraz.

Zhodli sa na tom rečníci na konferencii Zhodnotenie Východného partnerstva: úspechy, vyhliadky a úloha V4, ktorú v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, Vyšehradským fondom a Nadáciou Friedricha Eberta zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA).

Problém dôveryhodnosti V4

Ako na úvod panelu uviedol Vladimír Bilčík zo SFPA, Východné partnerstvo bolo vnímané v strednej Európe v kontexte prechodu a transformácie v regióne, do ktorého „sme „vyvážali“ naše vlastné skúseností nielen v ekonomických, alebo technických oblastiach, ale aj v samotnej podstate demokracie.“ Panelisti sa však zhodli na tom, že toto presvedčenie je už, po takmer dvadsiatich rokoch, aktuálne a relevantné len minimálne.

„Dnes môžeme zdieľať skôr poučenia zo zlyhaní niektorých našich vlastných demokratických postupov,“ povedala Miriam Lexmann z Medzinárodného republikánskeho inštitútu.

Miriam Lexmann. FOTO: SFPA

Neaktuálnosť zdieľania skúseností ešte väčšmi zvýrazňuje aj súčasná domáca politická situácia v jednotlivých krajinách Vyšehradskej štvorky a ich postoje voči európskej integrácii. „Vlády Maďarska, Poľska a v určitej miere aj Českej republiky sa búria proti modelu, ktorý pomyselne podporujú, keď hovoria o tom, že sú za silnejší projekt Východného partnerstva,“ uviedol Michal Šimečka z Inštitútu medzinárodných vzťahov v Prahe.

Po víkendových voľbách v Českej republike je ešte ťažké vyvádzať dôsledky pre zahraničnú politiku, Michal Šimečka ale predpokladá, že pôjde o „omnoho euroskeptickejšiu politiku, sledujúcu najmä domácu scénu s omnoho menším záujmom o zahraničné veci a ešte menej o zahraničné veci Európskej únie.“

Šimečka očakáva, že Babišova vláda, s kýmkoľvek ju bude viesť, bude pokračovať v nezáujme o krajiny Východného partnerstva tak, ako tomu bolo aj počas ostatných rokov. „Hoci bol projekt Východného partnerstva schválený v Rade práve za českého predsedníctva, ide skôr o oblasť, ktorá aj pre českých politikov existuje bez akejkoľvek ambície,“ doplnil.

Migrácia, nízke mzdy, euro a czexit. O čom sa rozhoduje v českých voľbách?

Aj poľský príklad podľa Gregorza Gromadzkiho, nezávislého experta, pôsobiaceho vo Varšave poukazuje na upadajúcu silu V4 vo východnom susedstve Únie.

Poľsko spoločne so Švédskom navrhovalo vytvorenie iniciatívy Východného partnerstva a v počiatkoch ho aj intenzívne podporovalo. „Dnes však téma nie je pre domácich politikov zaujímavá,“ potvrdil Gregorz Gromadzki. Jedným z dôvodov je podľa neho aj fakt, že išlo o iniciatívu predchádzajúcej poľskej vlády.

„Vládne programy podpory pre krajiny Východného partnerstva sú však stále významné,“ uviedol Gromadzki a pripomenul slovenský program podpory, určený na renováciu vykurovania v ukrajinských domácnostiach. „Aj v tomto prípade ide ale skôr o technickú, nie politickú podporu,“ vysvetlil.

Líder poľských liberálov Ryszard Petru: V4 je mŕtva

„Historické, spoločenské, jazykové a kultúre prepojenia Maďarska a regiónu Východného partnerstva bolo vždy pomerne plytké a slabé,“ hovorí o aktivitách Maďarska v krajinách Východného partnerstva András Racz z Katolíckej univerzity Pétra Pázmányho v Budapešti.

András Racz (vľavo) a Michal Šimečka. FOTO: SFPA

Z krajín Východného partnerstva sa podľa neho venuje v Maďarsku pozornosť najmä Ukrajine, a to tiež len v limitovanej miere, kvôli maďarskej menšine žijúcej v Zakarpatskej oblasti.

Ešte menej sa Maďari aktivizujú v Moldavsku, a to z dôvodu, že v „deväťdesiatych rokoch, kedy bola táto priorita zavedená, potrebovali maďarskí predstavitelia zmierňovať napätie s Rumunmi,“ vysvetlil András Racz.

Na úrovni deklarácii bude Maďarsko Východné partnerstvo podľa Racza aj naďalej podporovať, „pretože slová neznamenajú v maďarskej politike veľa“. Predpokladá však, že kvôli blížiacim sa parlamentným voľbám „bude zahraničná politika úplne podriadená domácim politickým záujmom“.

Západný BalkánRusko ako externé faktory

Z dôvodu, že Vyšehradská štvorka už nemá ani modernú skúsenosť s tranzíciou a v ostatnom období prišla aj o kredibilitu v pro-európskej orientácii, otvárajú sa nové možnosti. Miriam Lexmann za jednu z čiastkových oblastí, ktorá ešte nebola dostatočne prebádaná a vyžaduje si pozornosť, označuje aj prenos skúseností so zmenami do krajín európskeho východného susedstva zo Západného Balkánu.

„Tieto krajiny prechádzajú procesom zjednocovania so štandardami Európskej únie dnes,“ pripomína. Krajiny V4 podľa nej chápu štruktúru všetkých týchto procesov, no ich skúsenosť je príliš stará.

„Ak existuje niečo, čo by sa krajiny Východného partnerstva mali učiť od Západného Balkánu, tak sú to skúsenosti s nástrahami a pádmi, ktoré európska integrácia prináša,“ doplnil Florent Marciacq z Rakúsko-francúzskeho centra pre zblíženie v Európe. Marciacq spomenul najmä slabé výsledky v hospodárskom raste Balkánu, politických ústupkoch, ako aj minimálnych riešeniach v bilaterálnych a územných otázkach s krajinami Únie, ktoré pre Východné susedstvo nemôžu slúžiť ako významná inšpirácia.

Čítajte aj: Europoslanci chcú obmedziť eurofondy pre krajiny, ktoré odmietajú relokácie

Ďalším dôležitým externým faktorom, ktorý má podľa panela vplyv na vzťahy medzi krajinami V4 a Východného partnerstva je vzťah s Ruskom. Ten výrazne tvaruje aj jednotlivé bilaterálne prepojenia.

Spoločný základ podľa Andrása Racza „nie je v podporovaní napríklad pan-slovanskej jednoty, či iných pro-ruských politík, ale naopak, v „anti-agende“, mierenej proti západu, proti EÚ a proti NATO,“ vysvetľuje ruský sentiment na príklade Maďarska Racz. Maďarsko je jedinou krajinou v Únii, ktorá sa napríklad snaží posilniť vzťahy s Moskvou najmä v oblasti závislosti krajiny na ruskom plyne, pripomenul maďarský odborník.

„Ak budú krajiny V4 schopné lepšie bojovať proti ruskej dezinformačnej kampani, budú môcť efektívnejšie formovať svoj vzťah s krajinami Východného partnerstva,“ doplnila Miriam Lexmann.

Čítajte aj: Maďarsko žiada Úniu prehodnotiť asociačnú dohodu s Ukrajinou

Celoeurópsky rozmer a prospekty

Krajiny Východného partnerstva Európskej únie, ku ktorým dnes prislúcha Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, MoldavskoUkrajina očakávajú s napätím blížiaci sa summit Európskej únie, venovaný práve témam tejto európskej iniciatívy.

Súčasná rozdielnosť vo vnímaní projektu Východného partnerstva sa ale odlišuje naprieč celou Úniou a koncept má problémy podchytiť nielen V4. „Na jednej strane ide o perspektívu členstva v EÚ, na strane druhej takýto prospekt niektoré krajiny absolútne odmietajú,“ uviedol Florent Marciacq.

„Kým nebude naprieč krajinami zhoda o tom, aký je vlastne účel Východného partnerstva, akýkoľvek pokrok je pre tieto krajiny v európskej integrácii nemožný,“ doplnil.

„Étos Východného partnerstva sa zmenil z europeizačného na stabilizačný,“ povedal Michal Šimečka. Východné partnerstvo sa dá podľa neho „predať“ aj vo forme úprimnej rétoriky, v ktorej sa zdôraznia „bezpečnostné, geopolitické a niekedy aj hospodárske záujmy“, namiesto „úsilia o normatívne predstavy napríklad o možnosti budúceho členstva v Únii.“

Za chýbajúci element Vyšehradu aj ďalších európskych krajín vo vzťahu k transformujúcim sa krajinám považuje András Racz „strategickú trpezlivosť“.

„Precenili sme rýchlosť, ktorou môžu zmeny v spoločnosti prebiehať, a to v oblasti hodnôt, otvorenosti, či tolerancie. Pretváranie zmýšľania spoločnosti v skutočnosti trvá celé generácie,“ pripomenul expert z Budapešti.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA