Má Vyšehradská štvorka plán pre EÚ?

Krajiny V4 sa prikláňajú k posilňovaniu úlohy členských štátov v EÚ a za istých okolností sú otvorené myšlienke otvárania zmlúv. Spája ich jasná snaha udržať slobody jednotného trhu.

V4 sa na februárovom summite vo Vallette dohodla, že pripraví vlastný príspevok k chystanej Rímskej deklarácii.

Tá má byť výsledkom stretnutia lídrov EÚ pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv, 25. marca 2017. Načrtne spoločnú predstavu krajín o budúcnosti európskeho projektu.

Z iných kútov EÚ už prenikajú niektoré nápady. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ale aj talianski hostitelia hovoria, že sa v budúcom vývoji EÚ pravdepodobne nevyhneme ďalším formám diferencovanej alebo viacrýchlostnej integrácie.

Eurozóna ale aj Schengen už dnes fungujú na tomto princípe. V minulosti boli vyšehradské krajiny skôr zástancovia tézy, že s flexibilitou treba narábať opatrne, a to najmä z obavy, aby sa v dôležitých otázkach neocitli na vedľajšej koľaji.

Je jasné, že viac ako závery z Ríma úniu tento rok ovplyvnia výsledky nadchádzajúcich volieb v Holandsku, Francúzsku a Nemecku. Čas pred schôdzkou v talianskom hlavnom meste ale predsa len poskytne priestor na debatu o reforme Únie. Vyšehrad má ambíciu v nej zaznieť.

Ako teda V4 uvažuje?

Poľsko: Potrebujeme reformu

V Poľsku málokto spochybňuje, že EÚ nevyhnutne potrebuje reformu. Väčší problém je pomenovať, aký typ reformy zlepší fungovanie Únie a pokiaľ možno aj posilní pozíciu Poľska v nej.

Hlavnou otázkou je, či by sa mala Varšava usilovať o otvorenie rokovaní o novej zmluve o EÚ. Táto cesta by umožnila hlboké a ďalekosiahle zmeny únie v rôznych oblastiach, no zároveň je najkomplikovanejšia.

Predseda vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński otvorenie diskusie o novej zmluve EÚ podporuje. Minulý rok dokonca povedal, že oslovil právnika, ktorý mu mal pripraviť návrhy. Premiérka Beata Szydłová sa vlani taktiež vyslovila za reformu EÚ. V rovnakej línii sa vyjadruje aj poľský minister zahraničných vecí.

Expert Centra pre medzinárodné vzťahy Eugeniusz Smolar hovorí, že nevidí žiadnu reálnu šancu na zmenu úniových zmlúv, keďže žiaden členský štát nebude riskovať, že táto iniciatíva skončí fiaskom. Smolar považuje Kaczyńského snahy o zmenu zmlúv za zvláštne, pretože v jeho úzkom kruhu sedia ľudia, ktorí veľmi dobre vedia, taká zmena v žiadnom prípade neprejde.

„Únia sa potrebuje reformovať a adaptovať, toto je ale jej konštantná črta už od začiatku,“ argumentuje Smolar.

Poľska vláda doposiaľ nevypracovala žiaden konkrétny návrh reformy. Dá sa však odčítať preferencia pre posilnenie právomocí národných štátov a medzivládneho prístupu, ktorý má obmedziť právomoci „Bruselu“. Premiérka Szydłová hovorí, že cieľom reformy má byť „posilnenie členských štátov, čo v súčasnosti nevidíme“, ako aj „ochrana suverenity Poľska“.

„Posilnenie suverenity členských štátov naopak poľskej pozícii v Európe uškodí,“ upozorňuje Katarzyna Pełczyńska-Nałęczová, riaditeľka Programu pre otvorenú Európu Nadácie Stefana Batoryho. Ozrejmuje, že Poľsko patrí medzi krajiny Únie so slabšou ekonomikou. Oklieštenie úlohy nadnárodných (komunitárnych) inštitúcií by nevyhnutne viedlo k oslabeniu jeho vyjednávacej pozície.

Hoci je zatiaľ skoro predpovedať podobu možnej reformy, Smolar sa domnieva, že súčasný vzostup euroskeptických síl povedie k hlbšej integrácii založenej na dobrovoľnom prinícpe, ktorá sa bude sústrediť okolo jadra Únie.

„Tento model PiS (Právo a Spravodlivosť) uvíta,“ dodáva s vysvetlením, že vládna strana nemá záujem prehĺbiť politickú integráciu so zvyškom Európy.

Riaditeľ poľskej pobočky Nadácie Roberta Schumana Rafal Dymek tiež vidí potrebu reformy. Tá potreba je podľa neho veľmi aktuálna, no varuje pred jej spustením bez konkrétneho plánu.

„Predtým ako sa pustíme do akýchkoľvek zmien, musíme si stanoviť ciele: Aký diel zodpovednosti by mala prebrať Únia? Na aké výzvy by sa v horizonte dvadsiatich rokov mala pripraviť? Aké spoločenské aspekty by mala pokrývať?“ Dymek upozorňuje, že bez zodpovedania si týchto otázok a napojenia ich odpovedí na primeraný finančný a inštitucionálny rámec, bude výsledkom iba chaos.

Pełczyńska-Nałęczová nevidí veľkú šancu na rýchlu reformu. „Akýkoľvek plán na reformu tak zložitého systému, akým je Únia, si vyžaduje podporu silnej a početnej skupiny zainteresovaných hráčov. V Poľsku sa to momentálne nedeje,“ dodala.

Maďarsko: Dvojaká rétorika

Maďarský premiér Viktor Orbán sa hneď po svojom zvolení v roku 2010 vydal na cestu boja za emancipáciu od „Bruselu“ . Podľa neho je za celkovú (ekonomickú i politickú) krízu v EÚ zodpovedná Európska komisia. „Vždy keď predsedovia nedospejú v istej otázke k zhode – čo sa stalo v prípade utečeneckých kvót – sa Komisia zjavne politicky snaží zaviesť povinné požiadavky,“ napísal v článku, ktorý uverejnili v konzervatívnom plátku National Review.

Európska komisia ale v skutočnosti funguje len v rámci úzkych mantinelov tzv. „nového medzivládneho prístupu“ definovaných Radou EÚ a Európsku radou, oponuje Róbert Csehi, ekonóm, politológ a výskumný pracovník na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.

„Vo väčšine prípadov leží vina na medzivládnych inštitúciách a členských štátoch. Medzi rokmi 2010-2013 bola kríza v eurozóne jasne manažovaná na úrovni Rady EÚ a Európskej rady za veľmi obmedzeného príspevku Európskej komisie.“

Csehi tvrdí, že ak sa Orbánovi nepáči úniová politika rozhodovania, mal by sa pokúsiť vytvoriť koalíciu v rámci Európskej rady a na jej pôde predniesť návrh na zmenu základných zmlúv.

V otázke otvárania zmlúv ale maďarská vláda zatiaľ vysiela zmiešané signály. Začiatkom minulého roka Orbán tvrdil, že je to nevyhnutné. Po britskom referende o brexite však zmenil tón.

„Maďarská diplomacia tak vyslala signál, že v prípade ak veľké členské štáty preukážu ochotu zmluvy otvoriť, Maďarsko sa pridá,“ vysvetľuje pracovník Centra pre euro-atlantickú integráciu a demokraciu (CEID), Botond Feledy.

„Hoci je to riskantný projekt – najmä v krajinách, kde by si to vyžadovalo referendum- nesmieme otáľať. Bez zmeny zmlúv sa EÚ len ťažko pohne vpred,“ dodáva.

Budapešť sa v súčasnosti pravdepodobne nachádza vo vyčkávacej pozícii. „Namiesto toho, aby sme sa snažili o úpravu právomocí inštitúcií, sa Maďarsko zameriava na zlepšenie fungovania Únie. Ešte nenastal čas debatovať o právnom formáte, pri ktorom sme mimochodom otvorení a flexibilní,“ povedal pre Political Capital štátny tajomník pre európske záležitosti z kancelárie maďarského premiéra Szabolcs Takács.

Zaradenie sa do inštitucionálne dvojrýchlostnej Európy, ktorej jadro budú tvoriť členovia eurozóny, by bol Maďarsko zaťažkávajúci test, pretože zatiaľ nemá v úmysle prijať spoločnú menu. Takács dopĺňa, že Maďarsko by mohlo podporiť hlbšiu ekonomickú spoluprácu v eurozóne za predpokladu zachovania rovnakých pravidiel a jednoty spoločného trhu. Muselo by však platiť pravidlo, že tí ktorí nie sú jej súčasťou, sa môžu slobodne rozhodnúť, že s k nej pridajú neskôr.

Maďarský premiér nazval rok 2017 rokom rebélie, najmä voči Komisii a európskym elitám. Napriek tejto politickej rétorike vníma maďarská spoločnosť väčšinu európskych inštitúcii pozitíve. Podľa výskumu Pew Research z roku 2016 až 61 % Maďarov považuje Úniu za dobrú vec. Napríklad vo Francúzsku to tvrdilo len 38 % opýtaných. Vlaňajší prieskum agentúry Medián odhalil, že 77 % občanov Maďarska hodnotí členstvo krajiny v EÚ kladne.

Tento trend potvrdzuje aj Orbánova dvojtvárna rétorika. Napriek tomu, že na Brusel neustále útočí, vyzdvihuje zároveň ekonomický prospech, ktorý krajine prináša členstvo v EÚ.

„Orbánova kultúrna kontrarevolúcia –podporovaná aj Jaroslawom Kaczyńskim – je o podkopávaní Únie. Spolieha na to, že tradiční liberálni lídri vo francúzskych, nemeckých, ale aj holandských voľbách zlyhajú, čo umožní ujať sa moci jemu a ďalším populistom ,“ myslí si István Hegedűs, predseda maďarskej organizácie Európska spoločnosť.

Slovensko “nemá obranný reflex”

Medzi slovenskými politikmi nie je príliš veľká chuť na zásadné vnútorné zmeny vo fungovaní únie. Strany politického mainstreamu sa ale zhodujú, že EÚ treba konsolidovať. Na otázku, ako by táto konsolidácia mala vyzerať nedávajú ucelenú odpoveď.

Skúsenosť s rotujúcim predsedníctvom v Rade EÚ zanechala Slovensko o niečo pripravenejšie a ochotnejšie uvažovať o budúcnosti Únie, než tomu bolo v minulosti.

Premiér Robert Fico ešte vo Vallette naznačil, že V4 v úvahách o budúcnosti EÚ a Rímskej deklarácii spája uvažovanie „o úlohe individuálnych členských štátov“.

„V EÚ sa musíme navzájom rešpektovať. Členské štáty nemôžeme deliť na silnejšie a slabšie (…) Nechceme nič rozbíjať,“ hovorí, ale vzhľadom na brexit a politiku novej americkej administratívy „chceme preukázať trocha viac odvahy,“ vyhlásil Fico. „V4 chce tento moment využiť, aby prišla s odlišnými predstavami, ktoré by sa od nás za iných okolností neočakávali.“

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok tvrdí, že V4 kladie dôraz na zachovanie troch najdôležitejších aspektov – eurozóny, Schengenu a vnútorného trhu.

Slovensko vníma hlasy z radov zakladajúcich štátov,ktoré hovoria o celkovej reforme únie a ďalšej integrácii.

Premiér Fico vraví, že Slovensko nevidí dôvod na otvorenie zmlúv. Ivan Korčok priznáva, že v téme zásadných vnútorných zmien EÚ nepanuje vo V4 celkom rovnaký názor, narážajúc pri tom na Poľsko.

Dodáva, že Slovensko nemá ani v debatách o viacrýchlostnej EÚ „obranné reflexy“.

„Musíme si ale jasne povedať, aká diferenciácia, teda v ktorej oblasti, nás posunie ďalej. Diferenciáciu predsa umožňujú zmluvy už dnes cez koncept posilnenej spolupráce. Nebránime sa mu. Zároveň však jasne hovoríme, že by sme mali problém s tým, ak by sa z neho mal stať základný princíp budúceho fungovania EÚ. To by mohlo viesť úniu k ďalšiemu triešteniu.“

Neochota meniť zmluvy nevyplýva podľa Korčoka z toho, že by s ňou Slovensko malo ideologický problém. Slovenský argument skôr hovorí o tom, že nikto doposiaľ nepovedal, čo by sa v nich malo zmeniť.

Slovensko sa tiež domnieva, že hnacím motorom diskusie o tom, akú reformu vlastne EÚ potrebuje, by mali byť členské štáty.

Na úrovni vyššie postavných úradníkov zaznievajú aj názory, ktoré obhajujú potrebu hlbšej integrácie. „Sme v bode, možno už za tým bodom, kedy sa buď posunieme kvantitatívne aj kvalitatívne dopredu – to by bola moja preferencia, alebo sa začneme trieštiť – čo by som vnímal ako obrovskú prehru pre celý kontinent,“ tvrdí bývalý štátny tajomník ministerstva financií zodpovedný za európsku agendu, Ivan Lesay. Status quo je podľa neho dlhodobo neudržateľný,

EÚ a eurozóna sú podľa neho z inštitucionálneho hľadiska polotovar, pričom eurozóne dnes hrozia najmä politické riziká. Sociálna politika, dane, bezpečnosť a zahraničná politika predstavujú ďalších kandidátov pre hlbšiu integráciu, ktorá však nemôže byť cieľom samým o sebe.

„Za úplne najpravdepodobnejší považujem scenár, že EÚ ostane zachovaná, ale jej význam bude pomalým tempom upadať,“ hovorí si Lesay.

Podporila by slovenská verejnosť väčší kvalitatívny posun v pred? Pravdepodobne by záležalo na otázke.

Na Slovensku existuje stále relatívne vysoká podpora EÚ. Nedávny výskum, ktorý sa na pozitívne postoje ľudí k EÚ pozrel podrobnejšie, však dáva dôvody na opatrnosť.

„To, čo nás prekvapilo je, že mnohí naši participanti, ktorí spontánne reagovali na dotazníkovú otázku o postoji voči EÚ pozitívne, neskôr pri diskusii o konkrétnych záležitostiach reagovali veľmi kriticky,“ hovorí politologička Aneta Világi z FiF Univerzity Komenského. „Táto kritika miestami nadobúdala až podobu sklamania z toho, čo členstvo v EÚ prináša ľuďom v bežnom, každodennom živote.“

Deklarovaná pozitívna podpora teda podľa Világi stojí na pomerne vratkých nohách. „Z tohto pohľadu by sme sa na Slovensku nemali nechať učičíkať vidinou stabilnej podpory verejnosti pre eurointegračný projekt. Pokiaľ by totižto slovenský Nigel Farage začal podporovať a mobilizovať tieto pocity vnútornej nespokojnosti až sklamania voči EÚ, obávame sa, že dnes existujúci celospoločenský konsenzus o užitočnosti eurointegračného projektu by sa mohol v krátkej dobe vytratiť,“ hovorí.

Českú republiku trápia 4 slobody a bezpečnosť

Česká republika sa k otváraniu zmlúv a prehlbovaniu diferencovanej integrácie stavala vždy skôr negatívne. Prevláda názor, že právny rámec a nástroje dávajú dostatočný priestor na riešenie súčasných výziev. Bez ohľadu na možnú existenciu rôznych rýchlostí, musí mať podľa ČR EÚ spoločný ťah na bránu pri plnení najväčších očakávaní svojich občanov.

Tieto diskusie však momentálne v Čechách až tak nerezonujú, pozornosť sa skôr sústreďuje na otázku bezpečnosti.

Český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD) chce o brexite a budúcnosti EÚ diskutovať so všetkými politickými stranami zastúpenými v parlamente budúci týždeň. Hovorí, že chce mať „celonárodnú diskusiu“ naprieč politickým spektrom.

Pavel Fára z Konfederácie priemyslu Českej republiky si myslí, že problém českých debát na európske témy je, že z nich populisti robia „búrku v šálke čaju“, čím sa dôležité veci dostávajú na vedľajšiu koľaj.

„Na druhej strane by si predstavitelia európskych inštitúcií mali uvedomiť, že niekedy pretláčajú nezmyselné návrhy, ktoré EÚ rozdeľujú, namiesto toho, aby jej pomáhali riešiť dôležité otázky.“

„Nepotrebujeme viac ale menej Európy. Potrebujeme menej byrokracie a regulácií, viac kontaktov medzi EÚ a USA a viac voľného obchodu,“ hovorí český europoslanec Jan Zahradil z euroskeptickej opozičnej strany ODS.

Podľa výskumu CVVM z apríla 2016 len jedna tretina Čechov (36 %) verí, že európsky projekt má budúcnosť. Viac ako polovica 53 % hovorí, že nemajú v EÚ dôveru. Tieto čísla sa príliš nezmenili od roku 2012 kedy sa prieskum  pýtal rovnaké otázky.

Zo zistení Eurobarometru z jesene 2016 zase vyplýva, že za najväčšiu výzvu, ktorej Európa momentálne čelí považuje najviac ľudí v ČR  migráciu (63 %), terorizmus (47 %) a stav verejných financií (15 %).

„Občania sa cítia bezpečne len ak majú dôveru, že žijú v priestore, kde je kontrola nad vonkajšími hranicami a kde majú zodpovedné orgány dostatočné nástroje na ochranu ľudí pred nebezpečenstvom,“ hovorí štátny tajomník pre európske záležitosti Tomáš Prouza.

EÚ by mala podľa neho viac plniť úlohu globálneho hráča, ktorý aktívne reaguje na vonkajšie krízy a hrozby všetkého druhu.

Pokiaľ ide o sociálne ekonomické otázky, ktoré podľa prieskumov tiež Čechov trápia, vláda sa chce zamerať na ochranu štyroch slobôd na jednotnom trhu.

„Štyri slobody sa vyvíjali spolu. Musíme sa vyhnúť tomu, aby európske alebo národné opatrenia tieto slobody obmedzili,“ povedal český premiér Sobotka v rozhovore pre Euroscop.cz.

Na najohrozenejšiu považuje slobodu pohybu.

Tá súvisí s rokovaniami o brexite, ktoré za najväčšiu výzvu pre EÚ označuje český europoslanec za stranu TOP 09 Ľudek Niedermeyer.

REKLAMA

REKLAMA